PRIDE & Beyond alebo Ako sme navštívili Nórsko a Island a spoznali nové veci (časť 2.)
V priebehu apríla 2016 niektorí z nášho tímu okolo PRIDE Košice mali možnosť navštíviť „sesterské“ organizácie v dvoch štátoch severnej Európy – Nórska a Islandu. Túto cestu nám umožnil grant zo schémy EEA fonds, prostredníctvom ktorého sme sa toho nemálo naučili, inšpirovali sa procesmi a úspechmi týchto krajín a organizácií a mali možnosť spoznať aj úžasných ľudí a vytvoriť siete, ktoré nás – veríme – ako organizáciu, komunitu a krajinu posunú bližšie k rovným právam pre všetkých.
Rejkjavík, Island 26. až 30. apríl 2016
Malé letisko v Keflaviku, veľkosťou podobné tomu v Bratislave, nás privítalo čírou oblohou, za to ale silným vetrom. Po zakúpení autobusových lístkov do centra Reykjavíku sme sa usadili v diaľkovej autobusovej linke a šinuli si onedlho smerom do centra. Reykjavík je rozlohou a počtom obyvateľov asi ako väčšie Košice, čo nám dalo možnosť spoznať jeho ráz veľmi rýchlo, zároveň sme očakávali, že praktické informácie, ktoré získame, nám budú bližšie.
Po prvom dni, kde sme sa aklimatizovali a okúsili ostré islandské počasie, ale aj krásy tejto skoro mimozemsky vyzerajúcej prírody, sme sa vrhli do prípravy na naše stretnutie s najväčšou organizáciou pre LGBTI osoby na Islande – Asociáciou ‘78. Svoje meno nesie po roku svojho založenia. Podobne ako tie v Nórsku je tiež založená na základni platiacich členov a členiek. Aktuálne ju podporuje 550 členov a členiek, no neformálne ich organizácia počíta ca. 1 100. Základné financie poberá najmä od mesta Reykjavík, pre ktoré realizuje vzdelávanie na rôznych úrovniach – či už sú to školy alebo sociálni pracovníci a pracovníčky, či zamestnankyne a zamestnanci ministerstva sociálnych vecí. Svoju centrálu má na prízemí domu v centre hlavného mesta, ktorého priestor aj vlastní.
Islandský parlament v roku 1996 odsúhlasil možnosť párov rovnakého pohlavia uzatvárať registrované partnerstvá, o desať rokov neskôr im umožnil aj adoptovať si deti spoločne. Štyri roky nato nasledovalo otvorenie inštitútu manželstva pre tieto páry a v roku 2012 sa upravila aj právna norma ohľadom zmeny rodu zapísaného v oficiálnych dokladoch. Tieto zmeny v legislatíve odrážali prerod organizácie zo zameranej na LGB záležitosti a práva LGB ľudí na queer organizáciu, ktorej samotné osadenstvo dnes príjemne ladí s jej nastavením. Sú to najmä mladí ľudia, ktorí slobodne riešia otázku rodovej identity či sexuálnej identity a preferencií. V porovnaní so starším konzervatívnejším osadenstvom sú to skôr „radikáli“.
78-čka ale nefunguje len sama ako lobistická organizácia. Vo svojich priestoroch je to tiež komunitné centrum, ktoré ponúka možnosti stretnúť sociálnu pracovníčku, jedného z dvoch psychológov alebo psychologičiek či právnika alebo právničku, ktorí tu majú dohodnuté stretnutia s klientmi a klientkami. Aktuálne im organizácia ponúka tri prvé stretnutia zdarma, pričom ďalšie sú väčšinou už platené. Okrem svojich aktivít ponúka svoje priestory aj ostatným združeniam alebo neformálnym skupinám – či sa už jedná o skupinu teplých študentiek a študentov v Reykjavíku alebo trans skupine, či skupine mladistvých, ktorých stretnutia sú každú sobotu podvečer.
Organizácia pozoruje veľký nárast najmä v skupine mladých trans ľudí, pre ktorú práve hľadá správnu osobu na jej vedenie. Žiaľ, aj vzhľadom na veľkosť populácie Islandu na ostrove neexistuje taký špecialista/tka, ktorý/á by sa venovala vzdelávaniu trans mladistvých. Mesto im ale vyšlo v ústrety a ponúklo im lektorku, ktorú následne sami zaúčajú a školia na prácu s a špecifiká tejto rozrastajúcej sa skupiny. Táto sa aktuálne stretáva raz mesačne a pre 13 až 14 tínedžerov je to možnosť ako sa spojiť s inými im podobnými ľuďmi a diskutovať napr. témy sebaistoty, vlastného imidžu v škole a medzi rovesníkmi či v rodine. Predchádzajúce roky to bol skôr záujem o skupinu pre bisexuálnych mladistvých vo veku 18 až 20 rokov, no teraz sú to najmä mladé trans osoby, ktoré hľadajú podporu. Okrem toho majú aj vzhľadom na narastajúci počet migrantov na Islande aj skupinu pre migrantov, ktorí sú zároveň aj dobrovoľníkmi v 78-čke.
Väčšina prvého kontaktu sa deje dištančnou formou – najmä telefonicky alebo cez Skype. Aktuálne mali v poslednej dobe napr. relatívne veľa žien v strednom veku, ktoré opustili manželov, keďže sa doteraz ako lesby skrývali, no chcú a hľadajú sa nanovo.
Interne je 78-čka organizovaná relatívne plocho. Vedie ju tím 10 ľudí, ktorých podporuje taký malý parlament zástupcov ostatných organizácií a združení či neformálnych skupín, ktoré fungujú pod vlajkou a menom tejto organizácie. Každá z týchto skupín má možnosť do parlamentu vyslať svojich dvoch zástupcov alebo zástupkyne, aktuálne ho tvorí ca. 19 ľudí. V tejto zostave sa konajú veľké rozhodnutia, popr. im aj samotná rada predkladá svoje stratégie a vedie s nimi rozhovory o vzájomnej podpore. 78-čka má silné vzťahy s dánskymi organizáciami, keďže Island bol dlhý čas pod dánskou správou.
Vzdelávanie na školách realizuje pomocou tímu mladých dobrovoľníčok a dobrovoľníkov v štýle rovesníckeho vzdelávania (peer-education). Ich počet je aktuálne asi 15, pričom 78-čka ich vzdeláva a následne koordinuje ich výjazdy. Seminár na škole trvá asi 1 až 2 hodiny.
V priestoroch organizácie sa deje okrem stretnutí s podporným sociálnym, psychologickým a právnym tímom dejú aj iné aktivity. Sú nimi nielen stretnutia daných skupín väčšinou na týždennej báze, ale aj Open House stretnutia k aktuálnym témam, čítania queer poézie alebo herné večery.
Z Islandu odchádzame plní nápadov a nových prístupov či spolupráce v budúcnosti. Reykjavík nám ako taká rybárska osada s veľmi príjemnou atmosférou, neuponáhľaným tempom života a silnou kreatívnou scénou veľmi prirástol k srdcu a neradi ho opúšťame. Veríme, že sem zase raz prídeme – možno na Pride.
Projekt „Študijná návšteva PRIDE a ďalej“ bol podporený sumou 6.510,00 EUR z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014.
Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu „Študijná návšteva PRIDE a ďalej“ je výmena poznatkov, technológií, skúseností, know-how a osvedčených postupov medzi subjektmi v Slovenskej republike a subjektmi v donorských štátoch a medzinárodnými organizáciami.