Na Londýnskom PRIDE v sobotu 19. júla predstavili dizajn novej inkluzívnej progres vlajky, ktorá zahŕňa aj ľudí so zdravotným znevýhodnením. Za novou vlajkou stoja Valentino Vecchietti, intersex aktivistka a autorka intersex inkluzívnej progres vlajky, a organizácia Evenbreak, ktorá sa zaoberá pracovnými príležitosťami pre zdravotne znevýhodnených ľudí. Nová verzia je kombináciou dizajnu od Vecchietti z roku 2021 a najaktuálnejšej vlajky hrdosti zdravotne znevýhodnených ľudí od Ann Magill, ktorá vznikla v rovnakom roku.
Dayna Halliwell z organizácie Evenbreak, ktorá túto spoluprácu viedla, o predstavení vlajky v sprievode povedala: „Bolo veľmi dojímavé a úžasné vidieť reakcie ľudí so zdravotným znevýhodnením v publiku. Na ich tvárach bolo vidieť radosť z toho, že boli v sprievode zastúpení.“ Vlajka je súčasťou kampane od Evenbreak s názvom #PrideInTalent, ktorej cieľom je zvyšovať povedomie o intersekcionalite medzi kvír a zdravotne znevýhodnenými ľuďmi.
Júl ako mesiac hrdosti ľudí so zdravotným znevýhodnením
Zdôrazňovanie dôležitosti intersekcionality v aktivizme je kľúčové hlavne preto, že boj za ľudské práva je našim spoločným bojom a jednotlivé formy diskriminácie navzájom priamo či nepriamo súvisia. Napríklad mnoho zdravotne znevýhodnených ľudí je kvír, a naopak. Podľa Jane Hatton, generálnej riaditeľky Evenbreak, sa jedná približne až o 30 % LGBTI+ ľudí.
Nová vlajka bola predstavená počas júla, čo je mesiac venovaný hrdosti, viditeľnosti a povedomiu o ľuďoch so zdravotným znevýhodnením. Každoročne si ho pripomíname pri príležitosti výročia podpísania amerického zákona o občiankach a občanoch so zdravotným znevýhodnením (ADA). Tento zákon 26. júla 1990 podpísal vtedajší prezident Spojených štátov George H. W. Bush a jeho cieľom je chrániť práva ľudí so zdravotným znevýhodnením pred diskrimináciou v zamestnaní a podporovať ich začlenenie do spoločnosti.
Aj keď si tento mesiac oficiálne pripomíname až od roku 2015, podujatia oslavujúce hrdosť ľudí so zdravotným znevýhodnením sa organizovali už od roku 1990. Prvý Disability Pride sa konal v roku 2004 v Chicagu. Jeho hlavné tri ciele boli zmeniť „spôsob, akým ľudia premýšľajú o ‚znevýhodnení‘ a ako ho definujú“, prelomiť a ukončiť „internalizovaný pocit hanby medzi ľuďmi so zdravotným znevýhodnením“; a podporiť v spoločnosti presvedčenie, že zdravotné znevýhodnenie je „prirodzenou a krásnou súčasťou ľudskej rozmanitosti“.
Vlajka od Ann Magill
Pôvodú vlajku reprezentujúcu ľudí so zdravotným znevýhodnením navrhla spisovateľka s detskou mozgovou obrnou Ann Magill v roku 2019 ako symbol solidarity, akceptácie a hrdosti. Motiváciou k vytvoreniu tejto vlajky bola pre Magill účasť na oslavách 20. výročia podpísania zákona ADA, ktoré sa konali mimo verejnosti – na pôde centra pre nezávislý život, čo bolo pre ňu sklamaním.
Pôvodný dizajn vlajky obsahoval výrazné farby na čiernom pozadí. Ostré tvary mali predstavovať spôsob, akým ľudia so zdravotným znevýhodnením musia manévrovať okolo všetkých prekážok, ktorým čelia. Neskôr sa však zistilo, že tento dizajn môže hlavne pri zobrazovaní na mobilných telefónoch vyvolať u niektorých ľudí nepríjemné pocity.
Ľudia autorke navrhli rôzne alternatívy, ktoré boli do nového dizajnu zapracované. Autorka v novej verzii kľukaté pruhy vyrovnala a stlmila farby. Ich poradie bolo reorganizované tak, aby vyhovovalo ľuďom s poruchami červeno-zeleného videnia. Nová vlajka bola výsledkom procesu a spolupráce komunity a podľa Magill nový dizajn tak skutočne reprezentuje ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí tento problém spoločne vyriešili. Autorka sa taktiež vzdala akýchkoľvek autorských práv a zaradila vlajku do verejnej domény, takže ju môže voľne používať a šíriť ktokoľvek.
Symbolika
Farby a tvary, ktoré sa na vlajke nachádzajú, nie sú náhodné. Každý pruh a farba má svoj význam. Červená predstavuje telesné znevýhodnenia, zlatá neurodiverzitu a biela neviditeľné znevýhodnenia alebo znevýhodnenia, ktoré ľuďom ešte neboli diagnostikované. Modrá farba reprezentuje emocionálne a duševné znevýhodnenia vrátane duševných chorôb, úzkosti alebo depresie a zelená znevýhodnenia nepočujúcich a nevidiacich ľudí, stratu čuchu alebo chuti a ďalšie zmyslové znevýhodnenia.
Vyblednuté čierne pozadie je symbolom smútku a hnevu preživších a obetí ableistického násilia, zneužívania a diskriminácie. Diagonálne pásy sú reprezentáciou pre bariéry, ktoré často oddeľujú a vylučujú ľudí so zdravotným znevýhodnením zo spoločnosti. Zároveň majú predstavovať „kreativitu a svetlo a pretínajúce tmu“.
Zlúčenie progresívnej vlajky a vlajky hrdosti ľudí so zdravotným znevýhodnením je ďalší z krokov k vyššej miere intersekcionality a väčšej viditeľnosti, no tým to nekončí. Je dôležité, aby sme ľudí so zdravotným znevýhodnením (alebo akúkoľvek inú skupinu ľudí) nevylučovali a nezneviditeľnovali nielen v rámci aktivizmu ale aj v osobnom živote. Ľudia so zdravotným znevýhodnením poznajú svoje potreby najlepšie, preto ich počúvajme.
Autorstvo: Alex Michelčík
Titulná fotografia: Marco V. Pereira @MVPicsss
Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. Podporiť nás môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac.