Pri zostavovaní rebríčka nejde ani tak o zorganizovanie obrovského Pride festivalu či najväčšiu koncentráciu LGBTI+ barov, reštaurácií a hotelov. Dôležité je privítať všetkých s rešpektom a zabezpečiť, aby sa cítili ako doma. Prinášame zoznam európskych krajín, ktoré s otvorenou náručou vítajú LGBTI+ ľudí. Ide o rebríček Rainbow Europe.
1. Malta
V roku 2017 Charles Radcliffe z oddelenia OSN pre rovnosť a nediskrimináciu označil Maltu za maják ľudských práv v oblasti LGBTI+. Povedal tiež, že Malta sa stala „zlatým štandardom“, pokiaľ ide o reformy v LGBTI+ téme. Krajina legalizovala homosexualitu v roku 1973 a v roku 2004 zaviedla antidiskriminačné zákony. Homosexuálne manželstvá boli legalizované v roku 2017. Lesby, gejovia a bisexuálne osoby môžu od roku 2002 otvorene slúžiť v armáde. Žiaľ, pre transrodové osoby je stále nemožné slúžiť v maltskej armáde, pokiaľ sú out. Možnosť úradne zmeniť rod je v krajine zavedená od roku 2015.
2. Belgicko
Belgicko odtrestnilo homosexualitu už v roku 1795, čím sa stalo druhou krajinou po Francúzsku, ktorá tak urobila. V roku 2003 sa zasa stalo druhou krajinou, ktorá legalizovala manželstvá homosexuálov, a zároveň jednou z prvých, ktorá prijala zákony chrániace transrodové osoby proti diskriminácii. Zákon z roku 2007 umožňuje ľuďom s belgickým občianstvom, aby podstupili tranzíciu, ak preukážu, že nesúlad s rodom určeným pri narodení je trvalý a nemenný, a že ide o ich slobodnú vôľu. Mnohé belgické nemocnice sú známe svojou špecializáciou na operácie na zmenu pohlavia. A to až do takej miery, že mnohí transrodoví ľudia z Francúzska sem chodia na operácie, pretože nie všetky tamojšie nemocnice sú priateľsky naladené voči trans komunite.
3. Francúzsko
Francúzsko dlhodobo zastáva názor „laissez-faire“ (čo môžno preložiť ako „nechajte veciam voľný priebeh“) voči vzťahom osôb rovnakého pohlavia. Obyvatelia tejto krajiny si zakladajú na rešpekte súkromia druhých. Francúzsko legalizovalo homosexualitu v roku 1791. Medzi rokmi 1982 až 2012 zaviedli jedni z najkomplexnejších antidiskriminačných zákonov. Homosexuálne manželstvá boli legalizované v roku 2013. Transrodovým ľuďom je umožnené podstúpiť operáciu na zmenu pohlavia. Od roku 2017 je možné podstúpiť túto operáciu bez nutnosti sterilizácie. Francúzsko v súčasnosti nemá oficiálne právne uznanie nebinárnej identity.
Paris Pride je hlavným podujatim kvír komunity vo Francúzsku, veľmi obľúbený je aj Magical Pride v tamojšom Disneylande. Francúzsko je známe aj vďaka marcovým lyžiarskym festivalom pre dúhovú komunitu.
4. Dánsko
Táto krajina je známa tým, že je jednou zo sociálne najliberálnejších krajín na svete. Homosexualita bola legalizovaná v roku 1933. V roku 1989 sa stalo prvou krajinou na svete, ktorá právne uznala registrované partnerstvá homosexuálov. Progresívne antidiskriminačné zákony, ktoré sa začali zavádzať koncom 80. rokov 20. storočia, zahŕňali aj povolenie pre otvorene žijúce LGBTI+ osoby, aby mohli slúžiť v dánskej armáde. V roku 2012 boli legalizované homosexuálne manželstvá a v roku 2014 sa Dánsko stalo rajom transrodových osôb, keď oficiálne uznalo možnosť tretieho pohlavia X v pasoch. Mestá Kodaň a Malmö (Švédsko) budú hostiť tohtoročný WorldPride. Festival odštartuje vo štvrtok 12. augusta a ukončenie je naplánované na nedeľu 22. augusta.
5. Španielsko
Španielsko legalizovalo homosexualitu v roku 1979 a v roku 1995 prijalo komplexný súbor antidiskriminačných zákonov. V roku 2005 sa stalo treťou krajinou na svete, ktorá legalizovala homosexuálne manželstvá. V roku 2006 bolo zavedené právo na zmenu rodu, ktoré umožňovalo transrodovým osobám zapísať si preferovaný rod do úradných dokumentov bez toho, aby museli podstúpiť akýkoľvek chirurgický zákrok. Toto právo bolo neskôr rozšírené aj pre neplnoleté transrodové osoby.
Takmer vo všetkých väčších mestách Španielska sa koná podujatie Pride, najznámejší však je Madrid Pride. Je vychvaľovaný ako jedno z najväčších Pride podujatí na svete. V Španielsku sa počas roka koná mnoho ďalších akcií pre LGBTI+ ľudí. Medzi tie najznámejšie patria WE Party v Madride, Circuit Barcelona, Bear Pride Barcelona, Snow Gay Weekend, Sitges Bear Week a Delice Dream v Torremolinos.
6. Portugalsko
Portugalsko legalizovalo homosexualitu v roku 1982 a od roku 2010 sú legálne aj homosexuálne manželstvá. Adopcie detí gejskými a lesbickými pármi sú možné od roku 2016. Portugalsko je tiež jednou z mála krajín, ktoré majú v ústave zakotvený úplný zákaz diskriminácie LGBTI+ ľudí. V roku 2011 prezident Aníbal Cavaco Silva ratifikoval nový zákon o rodovej identite, ktorý umožňuje transrodovým osobám zmeniť svoj rod v rodnom liste a iných dokladoch totožnosti. Žiaľ, v krajine stále platí zákaz služby v armáde pre transrodové osoby.
7. Fínsko
Fínsko legalizovalo homosexualitu v roku 1911 a v rokoch 1995 až 2005 zaviedlo antidiskriminačné zákony. Manželstvá homosexuálov boli prijaté v roku 2017. Žiaľ, vo Fínsku musia transrodoví ľudia podstúpiť počas tranzície nútenú sterilizáciu, ak si želajú zmeniť rod v úradných dokumentoch. Transrodoví ľudia musia taktiež získať aj diagnózu duševnej poruchy. Sakris Kupile, transrodovému aktivistovi a študentovi medicíny, bolo odmietnuté legálne zmeniť rod v dokladoch po tom, čo odmietol podstúpiť tento proces. Amnesty International zorganizovalo kampaň a požadovali zmenu zákona. V roku 2019 novozvolený kabinet zverejnil legislatívne plány na ďalšie 4 roky. Plány zahŕňajú aj odstránenie požiadavky na sterilizáciu pri zmene pohlavia a zákaz operácií u intersexuálnych detí.
Hlavnými LGBTI+ podujatiami vo Fínsku je Helsinki Pride Week v júni a Ruka Ski Pride v apríli. Zatiaľ čo queer scéna v Helsinkách je pomerne malá, Pride v júni je mimoriadne populárny a priťahuje dav okolo 100 000 ľudí.
8. Švédsko
Švédsko legalizovalo homosexualitu v roku 1944. Právo na zmenu pohlavia bolo zavedené v 70. rokoch 20. storočia. Švédsko teda bolo prvou krajinou, ktoré tak učinila. Avšak človek musel spĺňať niekoľko kritérií: švédske občianstvo, dovŕšenia veku 18 rokov, rodinný stav slobodný (prípadne rozvedený) a 2 roky trvajúci život v roly opačného rodu. Tieto zákony sa našťastie zmenili, avšak krajina zatiaľ nemá oficiálne právne uznanie nebinárnej identity. Manželstvá homosexuálov boli schválené v roku 2009.
Vo Švédsku sa koná najviac Pride festivalov v prepočte na obyvateľa ako kdekoľvek inde na svete, vrátane najväčšieho Pride v severských krajinách – Stockholm Pride. V meste Malmo (v spolupráci s mestom Kodaň) sa bude konať tohtoročný WorldPride!
9. Holandsko
Holandsko je známe ako jedna z najotvorenejších a najtolerantnejších krajín na svete. Nie je asi prekvapením, že je najväčším priekopníkom v LGBTI+ téme. Homosexualita bola legalizovaná už v roku 1811. Holandsko je prvou krajinou na svete, ktorá schválila homosexuálne manželstvá, stalo sa tak v roku 2001! V roku 2013 holandský parlament schválil návrh zákona, ktorý umožňuje transrodovým ľuďom legálne zmeniť pohlavie v rodnom liste a iných úradných dokumentoch bez toho, aby podstúpili sterilizáciu a či iné operácie.
Amsterdam Pride je známy tým, že je jedným z najunikátnejších podujatí Pride na svete. Sprievod prechádza mestom na lodiach po slávnych kanáloch. To najlepšie z holandskej kvír scény nájdete práve v hlavnom meste, konkrétne v dúhovej časti Reguliersdwarsstraat. Tu sa nachádza množstvo gej kaviarní, obchodov, barov a klubov, ktoré môžete navštíviť.
10. Írsko
Írsko bolo kedysi veľmi konzervatívnou krajinou. To sa však v poslednom čase výrazne zmenilo. Írsko legalizovalo homosexualitu v roku 1993, no už v rokoch 1998 až 2015 zaviedlo súbor antidiskriminačných zákonov. Homosexuálne manželstvá boli legalizované v roku 2015. Transrodové osoby v Írsku môžu samy uviesť preferovaný rod pri aktualizácii nových úradných dokladov.
Každý rok v máji organizácia ILGA-Europe vydáva hodnotenie Rainbow Europe, ktorým si pripomína Medzinárodný deň boja proti homofóbii, bifóbii, transfóbii a intersex fóbii. Prehodnocuje situáciu v oblasti ľudských práv a hodnotí, aký je život LGBTI+ ľudí v každej európskej krajine. Hodnotenie zahŕňa oblasti ako diskriminácia, nenávistné prejavy/trestné činy, uznanie rodu, sloboda zhromažďovania, združovania a azylové zákony. V tomto hodnotení je Slovensko na 31. mieste, Česká republika na 32., Rakúsko na 17. mieste, Maďarsko na 27. mieste, Poľsko na 42. mieste a Ukrajina na 36. mieste.
Text: Daniela Stela Mrázová