Piaty diel knižného klubu Kvír Výr sme naplánovali na začiatok PRIDE mesiaca a vybrali sme pre vás knihy, ktoré sa sústreďujú na LGBTI+ hnutie. Poohliadajú sa za minulosťou hnutia, bilancujú úspechy aj neúspechy, mapujú aktuálnu situáciu – ako sa kvír ľuďom žije v dnešnej dobe, a zároveň sa neboja hľadať odpovede na výzvy, ktorým budeme čeliť v budúcnosti.
Posledných sto rokov bolo z hľadiska práv LGBTI+ ľudí rozhodne najviac turbulentnou érou. V mnohých krajinách došlo k úplnej dekriminalizácii a zrovnoprávneniu LGBTI+ ľudí, no žiaľ nič nie je garantované a zápas za rovné práva pokračuje. Preto je dôležité – dnes o to viac ako inokedy – držať spolu, vzájomne sa podporovať a neostávať ticho. A to nielen počas PRIDE mesiaca.
Pokiaľ máte záujem získať prehľad o histórii kvír hnutia, kniha, ktorú vám dnes predstaví Paťa, je skvelým štartom.
PRIDE: The Story of the LGBTQ Equality Movement – Matthew Todd
Kniha PRIDE: The Story of the LGBTQ Equality Movement od autora Matthewa Todda je zbierkou kľúčových momentov boja za práva LGBTI+ ľudí vo svetovom merítku, počnúc Stonewallskými nepokojmi až po súčasnosť.
Tieto dôležité okamihy histórie sprevádzajú výpovede ľudí, ktorí ich zažili na vlastnej koži. Autor nám odhaľuje príbehy a približuje úsilie jednotlivcov a skupín, ktoré viedli k postupnému posunu v spoločnosti a boju proti diskriminácii.
Celkové spracovanie knihy je veľmi príjemné, s množstvom fotografií a iných ilustračných dokumentov. Pre prehľadnosť sú niektoré časti samostatne rozdelené, napríklad tá o kvír kultúre. Nájdeme v nej sekcie, ktoré sa venujú umeniu, literatúre, hudbe, divadlu a filmom. Slúžia ako skvelý zdroj inšpirácie, ak si napríklad chcete večer pozrieť film s kvír tematikou. Okrem týchto častí nájdete aj tie, ktoré sa venujú športu, nočnému životu a iné.
Taktiež sa mi páčil prehľady, ktoré kniha ponúka – napríklad „Ten Great Trans Films“ v prípade sekcie filmu či „Five Must-Read Lesbian Books“ v časti venujúcej sa literatúre.
Kniha PRIDE je zdrojom vzdelania a porozumenia, ktorý podporuje inklúziu, rovnosť a oslavuje kvír identity. Je vhodná pre každého, kto má záujem o spoločenské témy a kvír hnutie, tak pre LGBTI+ ľudí, ako aj pre ich spojencov či spojenkyne.
Maňu dnes siahol po knihe, ktorá spája kvír históriu so súčasnosťou a zároveň sa nebojí otvárať odvážne otázky.
Queer Intentions: A (personal) journey through LGBTQ+ culture – Amelia Abraham
Amelia Abraham je britská novinárka, ktorá píše o kvír témach pre mnohé známe médiá (Guardian, VICE, Vogue, Dazed). V roku 2019 sa dostala do širšieho povedomia vďaka svojej knižnej prvotine Queer intentions, ktorá vznikla po tom, čo sa jej rozpadol vzťah a ona sa rozhodla cestovať a hľadať odpovede na otázky, ktoré jej nedali spávať.
Čo znamená byť v dnešnej dobe kvír? Žije sa LGBTI+ ľuďom v krajinách, kde majú rovné práva kvalitnejšie? Prinieslo zrovnoprávnenie splynutie kvír kultúry s mainstreamom? Za čo ako hnutie dnes bojujeme? Sú už všetky boje vyhraté?
Kniha je výborne vybalansovaná a napísaná obzvlášť pútavo. Rozhovory pôsobia uvoľnene, nenútene a sú doplnené informáciami o kvír teórii, histórii hnutia, štatistickými údajmi, čo im dodáva hĺbku. Postupne sa tak zoznamujeme s pestrou vzorkou tvárí lokálnych kvír komunít – gejským párom, nebinárnou drag queen, transrodovou ženou – naprieč USA, Európou aj mimo Európy. Obzvlášť oceňujem snahu zachytiť príbehy, ktorým sa bežne v médiách nedostáva priestor.
Queer Intentions je kniha, ktorá vám rozšíri obzory, poskytne nové podnety na premýšľanie a v neposlednom rade pobaví sviežim humorom.
Peťa dnes odporúča knihy od dvoch autorstiev z centra LGBTI+ hnutia, ktoré sa na kvír históriu pozerajú z nečakaných uhlov pohľadu.
Lesby k pohledání — Alison Bechdel
V anglickom origináli Essentials: Dykes to watch out for (DTWOF) od Alison Bechdel je zbierka krátkych komiksových príbehov, ktoré vychádzali v novinách od roku 1983 až do roku 2008. Séria je v skutku prelomová už len z dôvodu, že Bechdel sa v nich otvorene venovala životom lesieb a žien, ktoré popri každodennom živote bojovali za svoje práva v spoločnosti. Jej postavy sú multidimenzionálne – okrem diskriminácie riešia aj otázky, s ktorými sa v živote potýka mnoho ľudí, nielen členstvo LGBTI+ komunity.
Pýtate sa, čo má lesbická komiksová séria spoločné s históriou LGBTI+ hnutia? Slovami Bechdel, DTWOF bol napoly rozkúskovaný viktoriánsky román a napoly klasický „názorový“ stĺpček v novinách. Postavy v ňom často reagovali na vtedajšie udalosti, politické otázky doby a reflektovali postoj spoločnosti ku kvír kultúre. Spolu s Mo, Lois, Toni a Clarice, Ginger a inými sme navštívili Michigan Womyn’s Festival, rôzne pride sprievody či feministické protestné pochody. Vďaka tomu sa DTWOF stala jednou z najvýznamnejších komiksových sérií o LGBTI+ komunite, no zároveň zaujímavým a autentickým zdrojom histórie LGBTI+ (a aj feministického) hnutia v USA.
Práve v jednom z týchto minikomiksových príbehov má svoj pôvod tzv. Bechdel test, ktorým sa hodnotí rodová rovnosť vo filmoch. Test je jednoduchý → vo filme musia byť minimálne dve ženské postavy, ktoré sa medzi sebou rozprávajú o niečom inom ako o mužskej postave. Obstojí v tomto teste váš obľúbený film?
The Celluloid Closet — Vito Russo
Autor Vito Russo bol americký filmový historik a LGBTI+ aktivista. Stál pri zrode organizácie GLAAD, ktorá na poli LGBTI+ kinematografie pôsobí dodnes. Angažoval sa v iniciatíve ACT UP, ktorá od čias AIDS krízy rozširuje povedomie o nej, bojuje proti dezinformáciám a háji práva ľudí, ktorí s ňou žijú.
V knihe The Celluloid Closet spojil Russo svoje dve vášne — filmovú históriu a LGBTI+ aktivizmus. Kniha je prierezom zobrazovania kvír ľudí vo filme a skúma dopady, ktoré mal Hollywood na ich prijatie v spoločnosti. Poukazuje na to, že negatívne stereotypy o LGBTI+ ľuďoch boli ľahkým nástrojom humoru už pri zrode filmu ako takého (koniec 19. storočia). Do hĺbky rozoberá tzv. zakódovanú reprezentáciu v časoch zlatej éry Hollywoodu, kedy bolo priame zobrazovanie životov kvír ľudí oficiálne zakázané. Pozornosť upriamuje aj na rôzne filmové klišé, ktoré táto éra vytvorila a ktoré ešte dlho pretrvali – LGBTI+ záporné postavy, náhla smrť kvír postáv, utrpenie pre inakosť, či už z dôvodu neprijatia, alebo kvôli AIDS.
Po Russovej smrti v roku 1990 na komplikácie spojené s AIDS sa jeho dielo dostalo na plátno. Ukážky z filmov spomínaných v knihe spolu s komentárom samotného tvorcovstva či herectva si môžete pozrieť v dokumentárnom filme The Celluloid Closet (1995; Zakázané plátno Ameriky).
Práca Vita Russa pomohla vydláždiť cestu k väčšiemu a hlavne lepšiemu zastúpeniu LGBTI+ ľudí v populárnej kultúre. Organizácia GLAAD po ňom pomenovala test, ktorým sa hodnotí kvalita kvír reprezentácie v médiách. Aj tento test je jednoduchý, stačí si položiť 3 otázky: Hrá vo filme postava, ktorá je otvorene kvír? Je charakterizovaná aj niečím iným ako sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou? Je spojená so zápletkou takým spôsobom, že by jej odstránenie malo významný vplyv?
Páčia sa vám odporúčania knižného klubu Kvír Výr? Zvážte, prosím, pravidelnú podporu občianskeho združenia Saplinq. Aj vďaka vašej pomoci budeme kvír ľudí a ich spojenectvo naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi.
Text: Maňu Kościuszko, Patrícia Marková a Petra Kmecová
