Knižný klub Kvír Výr odporúča: 4 memoáre, ktoré vás vtiahnu do prežívania transrodového človeka

Práva transrodových ľudí na Slovensku sú opäť terčom útokov. Posunutie novely zákona o rodnom čísle, ktorou by sa de facto znemožnila právna tranzícia, do druhého čítania znovu rozprúdilo verejnú debatu o transrodovosti a životoch transrodových ľudí. Či na pôde parlamentu, či v médiách, väčšina diskusií sa vedie „o nás bez nás“.

Nesúc sa na vlne minulotýždňového Medzinárodného dňa viditeľnosti transrodových ľudí (31. 3. 2023), vám knižný klub Kvír Výr tento mesiac prináša životné príbehy transrodových a nebinárnych ľudí, ktoré prerozprávajú oni sami. Úprimne, bez servítky, o všetkom tom zlom, no zároveň o všetkom tom nádhernom, čo im transrodovosť a hlavne jej prijatie do života priniesli.

Maňu siahol po knihe od autorstva, ktoré je transrodové a zároveň nebinárne. Jeho osobné prežívanie rodovej identity, ktoré je mimo binárneho spektra muž-žena, je jedinečné a otvára nové obzory.

Trans like me: Conversations for all of us – CN Lester 

„Aké boli najčastejšie vysvetlenia, ktoré mi ľudia ohľadom mojej transrodovosti ponúkali? Že som omyl prírody, že zúfalo túžim po pozornosti, že trpím duševným ochorením, že nenávidím prírodu a preto na znak rebelstva brojím proti nej, že nenávidím ženy, že mám nevyriešené problémy s mojou matkou, že som “vystrašená butch lesba”, že byť trans je teraz moderné,“  spomína vo svojom knižnom debute CN Lester – britské autorstvo pôsobiace na poli LGBTI+ aktivizmu a zároveň sa venujúce hudbe. 

Trans like me (2018) je kniha od trans-nebinárneho človeka o transrodovosti a nebinarite určená (primárne) transrodovým a nebinárnym ľuďom, ktorí začínajú skúmať svoju rodovú identitu. Kombinuje autobiografické prvky s historickou a sociálnou perspektívou vnímania transrodovosti, a preto je veľmi dobrým zdrojom informácií, ktoré sú podložené osobnou skúsenosťou. 

Odporúčam ju každému, kto chce lepšie pochopiť, čo to znamená byť transrodový, s čím sa trans ľudia denne potýkajú, čo ich trápi a čo môžeme urobiť preto, aby sme prispeli k budúcnosti, v ktorej bude každá osoba prijímaná a rešpektovaná vo svojej autentickosti. 

Kniha, ktorú odporúča Paťa, je priam neprehliadnuteľná a po prečítaní skutočného príbehu, ktorý v sebe skrýva, sa vám bude zdať priam neskutočná.

A Queer and Pleasant Danger – Kate Bornstein

Autobiografia Kate Bornstein zaujme človeka hneď na prvý pohľad. Vlastne je pomerne náročné nevšimnúť si ju – je totiž krikľavo žltá. Takto na mňa pred pár rokmi vyskočila z regálu v jednom poľskom kníhkupectve. Opatrne som ju vytiahla zo zovretia kníh, ktoré ju obopínali, a prečítala si slová dokola lemujúce jej obálku: 

„Skutočný príbeh milého židovského chlapca, ktorý sa pridá k Scientologickej cirkvi a odíde odtiaľ o dvanásť rokov neskôr, aby sa stal tou pôvabnou dámou, ktorou je dnes.“

Dnes svoj rod Bornstein opisuje ako vyvíjajúce sa kontinuum, ktorému binárne hranice na pomenovanie vlastného prežívania viac nestačia. 

Kniha A Queer and Pleasant Danger je prenikavo úprimný opis jej života – pritom miestami pôsobí priam neskutočne. Bornstein si pred písaním knihy dokonca na chrbát svojej ruky nechala vytetovať „Nesmiem klamať“, čo môže nadchnúť mnohých fanúšikov Harryho Pottera. Chcela mať tieto slová pri písaní svojho životopisu vždy pred očami.

Na jej knihe ma fascinuje, s akou dávkou humoru a miestami ľahkosťou dokázala opísať životné situácie, ktoré vonkoncom neboli jednoduché. Táto miera nadhľadu však nepoprie fakt, že kniha môže byť pre niektoré čitateľky a čitateľov skutočne náročná. 

VAROVANIE: V knihe sa nachádzajú témy, ktoré môžu byť pre niektorých ľudí nevhodné. Sú v nej napríklad zmienky o poruche príjmu potravy, sebapoškodzovaní, alkoholizme, pokuse o samovraždu, v ktorých autorka používa expresívny jazyk, nevhodný pre citlivejšie osoby.

Peťa odporúča krátke memoáre od Vivek Shraya – kanadskej spisovateľky, hudobníčky, vizuálnej umelkyne a profesorky na Univerzite v Calgary. 

I’m Afraid of Men – Vivek Shraya

„Bojím sa mužov, lebo oni ma naučili báť sa. Bojím sa mužov, lebo oni zmenili slovo „dievča“ na zbraň, ktorou mi ubližovali, a naučili ma mať z neho strach. Bojím sa mužov, lebo to oni ma naučili nenávidieť svoju feminitu a nakoniec ju úplne poprieť. Bojím sa mužov, lebo práve oni ma naučili báť sa toho, čo ma robí výnimočnou.“

Týmito silnými slovami začína Vivek Shraya svoje krátke memoáre I’m Afraid of Men (2018). V osobných esejách nás prevedie spomienkami na chvíle krutosti a agresie, ktoré zažila len preto, že bola „príliš ženská ako chlapec a nie dosť ženská ako dievča“. Kladie si v nich podnetné otázky, ktorých zodpovedanie môže ľuďom na ceste objavovania vlastnej rodovej identity ukázať správny smer a snáď aj dodať odhodlanie vydať sa ním. Nám ostatným zas núka možnosť kriticky zhodnotiť svoje spojenectvo a konfrontovať vlastné predsudky voči transrodovým a nebinárnym ľuďom.

Memoáre I’m Afraid of Men som „zhltla na posedenie“ už dávnejšie, no úvahy Vivek vo mne rezonujú ešte stále. Aj kvôli spoločenskej situácii, v ktorej sa práve nachádzame, mi hlavou neustále víri jej otázka: „Prečo začnú ľudia vidieť a zaujímať sa o moju ľudskosť až vtedy, keď im poviem o všetkých spôsoboch, akými mi bolo ublížené?“

Po knihe, ktorú odporúča Lex, by mal siahnuť každý, kto chce nakuknúť do prežívania transrodového človeka. 

Gender Euphoria: Stories of joy from trans, non-binary and intersex writers – Laura Kate Dale

Zatiaľ čo príbehy o transrodových ľuďoch sa zvyčajne sústreďujú na rodový nesúlad (dysfóriu), v centre pozornosti tejto knihy stojí rodová eufória – radosť z toho, keď vás rodič prvýkrát osloví zvoleným menom, keď prvýkrát dostanete odvahu ostrihať si vlasy nakrátko, keď sa konečne skutočne cítite ako vy, a nielen ako chodiaca maska. 

Kniha Gender Euphoria sa zameriava pocit, ktorý cisrodoví ľudia ani nevnímajú, ak ho práve prežívajú. Pocit, ktorý transrodovým ľuďom doslova zachraňuje životy.

Pod editorskou taktovkou Laury Kate Dale nám svoj príbeh prerozpráva 19 transrodových, nebinárnych, bezrodových a intersex autorstiev. Spájajú ich pocity eufórie, hrdosti, dôvery, slobody a extázy.

„Niekedy sa zobudím a nemôžem sa ubrániť úsmevu, keď sa vidím v zrkadle. Nie som to nervózne, zatrpknuté mladé dievča, ktoré schovávalo svoje telo pod neforemné oblečenie, v škole sa správalo zle a plakalo, aby zaspalo, pretože žiarlilo na chlapcov v triede. Som hrdý a sebavedomý trans muž, nadšený, že môžem ísť na univerzitu, nadšený, že môžem zažiť všetko, čo svet ponúka. Teším sa na budúcnosť a nech sa stane čokoľvek, milujem sa a verím si, že to zvládnem. Chcem, aby dal môj príbeh ľuďom nádej, že byť trans nie je doživotný trest. Nepotreboval som nikoho povolenie, aby som bol svojím autentickým ja, a nepotrebuješ ho ani ty,“ píše Oliver Jones, trasnrodový muž z Anglicka.

Text: Maňu Kościuszko, Patrícia Marková, Alexis Santay a Petra Kmecová