Epidémia AIDS, homofóbia a LGBTI+ ľudia
Boj za práva LGBTI+ ľudí nadobudol po stonewallských nepokojoch sľubný smer. Vďaka práci aktivistov a aktivistiek mnoho štátov v USA dekriminalizovalo homosexualitu a postupne sa začalo v aktivistických kruhoch hovoriť aj o manželstvách pre teplé páry. V osemdesiatych rokoch minulého storočia však kvír komunitu zasiahla tragédia – epidémia AIDS, ktorá si vyžiadala množstvo obetí. Ochorenie bolo v tom období označované ako „choroba homosexuálov”, je nutné však podotknúť, že môže postihnúť kohokoľvek bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.
AIDS je infekčné ochorenie poškodzujúce imunitný systém človeka, ktoré je spôsobené vírusom HIV. Prenáša na telesnými tekutinami, hlavne krvou. Prvýkrát bolo toto ochorenie v USA spozorované v roku 1981 a následne nabrala situácia rýchly spád. Chorobe podľahlo obrovské množstvo LGBTI+ ľudí. Celosvetovo si AIDS vyžiadal viac ako 36 miliónov obetí.
AIDS ako „choroba homosexuálov”
Početnou skupinou obyvateľstva postihnutého touto chorobou boli práve geji. Ochorenie bolo v období epidémie označované ako „choroba homosexuálov” a pre mnohých to bolo zámienkou na okliešťovanie práv LGBTI+ ľudí.
Reč je hlavne o politickej organizácii s názvom Moral Majority (morálna väčšina), ktorá bola spojená s republikánskou stranou a kresťanskou pravicou. Viacerí náboženskí lídri považovali AIDS za Boží trest. Na základe toho spísali petíciu, v ktorej žiadali vtedajšieho prezidenta Jimmyho Cartera, ale zastavil pokrok v oblasti práv LGBTI+ ľudí. Homofóbne tendencie zosilneli ešte viac potom, ako sa stal prezidentom Ronald Reagan, podporovateľ organizácie Moral Majority.
ACT UP
Kvír aktivisti a aktivistky upozorňovali na problém, že epidémii AIDS a jej riešeniu sa nedostáva dostatok pozornosti zo strany vlády. Prvý liek bol dostupný až v roku 1985. V tomto období už ochoreniu podľahlo až 12 000 ľudí. Zidovudín, alebo inak AZT, však nedokázal chorobu vyliečiť, iba spomaliť jej priebeh. Pacientom bolo predpisované brať tabletky každých niekoľko hodín, pričom dnes už vieme, že také množstvo je toxické. Vláda sľúbila aj vakcínu, ktorá mala byť dostupná v roku 1986, ale tej sa ľudia nedočkali.
Ďalší a ďalší stále umierali a vláda robila primálo, aby túto tragédiu zastavila. Aktivisti a aktivistky vzali teda veci do vlastných rúk. Prvým hnutím, ktoré sa venovalo ľuďom postihnutým AIDS, bolo hnutie Gay Men’s Health Crisis. To bolo založené v roku 1982 v New Yorku.
Päť rokov na to sa však situácia stále nezlepšovala. V roku 1987 ochoreniu podľahlo približne 60 000 ľudí na celom svete, pričom len v USA to 40 000 obetí. Najviac postihnutá bola stále kvír komunita. V tomto roku bolo založené hnutie ACT UP, ktoré zohralo významnú rolu v boji proti diskriminácii LGBTI+ ľudí v súvislosti s epidémiou AIDS.
Členovia a členky hnutia organizovali prostesty, aby upozorňovali na vážnosť situácie. Taktiež vyvracali dezinformácie, ktoré sa ohľadom ochorenia šírili, napríklad ako to, že ženy sa nemôžu vírusom HIV nakaziť od heterosexuálnych mužov, alebo že ľudia môžu ochorieť na AIDS pri používaní verejných toaliet alebo v bazénoch.
Najvýznamnejším a najväčším protestom hnutia ACT UP bol tzv. Day of desperation. V januári 1991 boli v New Yorku zorganizované obrovské protesty a pochody proti diskriminácii kvír ľudí v rámci epidémie. Aktivisti a aktivistky priniesli truhly pred budovy úradov, aby poukázali na to, kto v dôsledku ignorovania vážnosti situácie nesie zodpovednosť za tých, čo prišli kvôli AIDS o život.
Lesby pomáhali v nemocniciach a darovali krv
Strach z nakazenia vírusom HIV bol v období epidémie obrovský a následkom toho sa šírilo množstvo dezinformácií. Zdravotné sestry sa častokrát báli ošetrovať alebo vôbec byť v prítomnosti pacientov, ktorí mali AIDS, pretože sa nechceli nakaziť.
Ochorenie nepostihovalo výhradne kvír mužov, no práve tí patrili do najpočetnejšej skupiny obetí. Dôležitú úlohu zohrali vtedy lesby, ktoré sa o pacientov starali, keď zlyhávala pomoc zo strany zdravotných sestier.
Lesby pracovali ako dobrovoľníčky v nemocniciach, častokrát však aj darovali krv. Gejovia darovať krv nemohli, no pre kvír ženy tento zákaz neplatil. Takto bojovali proti epidémii aj proti predsudkom v spoločnosti. Práve ony boli hrdinkami, ktoré udržali súdržnú komunitu v čase núdze.
Kľúčová je prevencia
Infekcia HIV sa stále považuje nevyliečiteľnú, no moderná medicína už pozná spôsoby, ako zastaviť progres ochorenia u pacienta a zabrániť ďalšiemu šíreniu. Liečbou je možné dosiahnuť, že pacient má tak nízke množstvo vírusu, že môže žiť bežný život a dokonca nie je hrozbou pre druhých. Kým sme sa však k tomuto bodu dopracovali, toto ochorenie vzalo život množstvu ľudí a v niektorých častiach sveta predstavuje obrovský problém aj v súčasnosti.
Slovensko síce patrí ku krajinám s nízkym výskytom tohto ochorenia, no aj tak by sme nemali zabúdať na prevenciu. Najlepším spôsobom, ako nákaze predísť, je chránený sex a pravidelné overovanie svojho statusu.
Túto službu na Slovensku poskytuje napríklad HIV Check Point v Bratislave. Organizácia Saplinq sa pri príležitosti Dňa červenej stužky, ktorý je zameraný na zvýšenie povedomia o HIV/AIDS, rozhodla spustiť kampaň na podporu prevádzky HIV Check Point, kam môžeš prispieť aj ty.
Okolo ochorenia AIDS je v spoločnosti stále stigma, no je čas to zmeniť. Je dôležité o tomto ochorení hovoriť a informovať verejnosť o dostupnosti liečby, ale hlavne o možnostiach prevencie.
Text: Alex Michelčík
Titulná foto: Ron Frehm / AP, 24. január 1991