Faktom je, že počet historických prác týkajúcich sa slovenských LGBTI+ ľudí je veľmi blízky nule, čo zodpovedá všeobecnému povedomiu našej (aj akademickej) spoločnosti ohľadom LGBTI+ komunity . Žiadna ucelená literatúra k témam histórie LGBTI+ ľudí u nás neexistuje.

Maličkou iskrou nádeje pre túto tematiku na Slovensku je aktivistka a vyštudovaná historička Janka Jablonická-Zezulová, ktorá momentálne píše knihu o prvom známom slovenskom gejskom aktivistovi, Imrichovi Matyášovi. Ten v päťdesiatych rokoch 20. storočia pôsobil v Bratislave. Kniha je založená na nájdených autentických denníkoch Matyáša a výpovediach jeho známych. Žiadna iná ucelená práca, ktorá by sa venovala životu LGBTI+ komunity v minulosti na Slovensku však neexistuje.

V západnej Európe je situácia výrazne odlišná. Tu je úplne bežnou skutočnosťou zaoberať sa LGBTI+ históriou, resp. konkrétnymi sociálnymi a inými aspektmi života týchto ľudí. Ako dôkaz rozsiahlosti tematiky LGBTI+ histórie môže poslúžiť množstvo zahraničných organizácií, spolkov alebo historických spoločností, ktoré sa týmito dejinami zaoberajú. Prevažne sa tematike LGBTI+ histórie venujú zahraniční historici v západnej Európe a hlavne v USA. Historické bádanie v tejto oblasti sa rozpracúva nielen v neziskových organizáciách, spolkoch a spoločnostiach, ale aj priamo na pôde univerzít či ďalších iných vedeckých inštitúcií.

Napr. v nemeckej historiografii sa môžeme stretnúť s menom Rüdiger Lautmann. Ide o prvého nemeckého vysokoškolského profesora zaoberajúceho sa výskumom diskriminácie gejov v dejinách, ako aj v súčasnosti. Jeho významná štúdia bola uverejnená už v roku 1993, čo znamená pred 23 rokmi! Dnes sa píše rok 2016 a na Slovensku stále nemáme žiadnu podobnú prácu.

Pre porovnávanie stavu LGBTI+ histórie nemusíme chodiť až do „ďalekého“ Nemecka. Stačí sa pozrieť na nášho najbližšieho suseda – Českú republiku. V Česku sa LGBTI+ dejinám vyslovene venuje najmä Společnosť pro queer paměť sídliaca v Prahe. V tejto spoločnosti pracuje významný český historik Jan Seidl, ktorého kniha napísaná spoločne s kolektívom autorov Miluji tvory svého pohlaví. Homosexualita v dějinách a společnosti českých zemí  (2013) sa stáva kvôli svojej jedinečnosti akousi „Bibliou“ LGBTI+ histórie v našom geografickom priestore.

Napriek absencii dôležitých prác venujúcich sa LGBTI+ histórii na Slovensku máme cieľavedomých ľudí a neziskové organizácie, ktoré majú snahu veci meniť. Aj z tohto dôvodu sa každoročne organizuje spomínaný Mesiac LGBTI histórie na Slovensku. Tento rok štartuje jeho 5. ročník. Potrvá celý máj v 3 slovenských mestách: v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

Práve u nás v Košiciach je naplánovaná iba jediná udalosť, ktorá bude priamo spätá s mesiacom LGBTI+ histórie, a to čerstvý anglický film z roku 2015 “Gay – Silné slovo”, ktorý sa bude premietať v pondelok 16.5.2016 o 20:00 v košickej Tabačke (bez vstupného). Filmové predstavenie má pod taktovkou iniciatíva Queer Café . Všetci ste srdečne pozvaní*é!

Je veľmi zaujímavé sledovať paralelu medzi aktuálnym stavom kvality práv LGBTI+ ľudí v jednotlivých krajinách a rozpracovaním ich histórie. Čím viac sa v danej krajine historici a historičky venujú histórii LGBTI+ komunity a spracúvajú jej dejiny, tým kvalitnejšie práva a postavenie v spoločnosti majú členovia LGBTI menšiny.

Môže to pre nás predstavovať nejaký odkaz?

Určite áno. Bádanie v LGBTI+ histórii totiž dokazuje, že títo ľudia nie sú žiadnym výdobytkom moderného sveta. Má tu svoje miesto dlhé stáročia. Je stabilnou súčasťou rozmanitosti spoločnosti. Tak ako aj dnes, aj v minulosti mali síce isté skupiny obyvateľstva záujem o zatváranie očí a tutlanie, prehliadanie „neviditeľnej“ LGBTI+ menšiny. No ona tu je a vždy bola. Rozvoj historického bádania v oblasti LGBTI histórie môže dopomôcť práve k tomu, aby sa konečne LGBTI+ menšina odhalila a stala sa z nej VIDITEĽNÁ súčasť tohto sveta.

Tento blogový príspevok je tak trošku smutný, pretože v skratke zhrňuje to, v akom stave je historické bádanie ohľadom LGBTI+ menšiny u nás. Avšak nemá mať negatívny dopad. Naopak, mal by poukázať na výzvu a nádej, možno aj motiváciu k tomu, aby sme sa viac zaujímali a konali, pracovali, bádali. Ak otvoríme dvere histórii LGBTI+ menšiny, otvoríme jej aj súčasný svet a môžeme napomôcť ku kvalitnejšiemu životu nás všetkých.

Autor: Michal Mako (autor je člen tímu PRIDE Košice, študuje históriu)