Chráni naše práva na úradoch

Poukázala na zlý prístup k transrodovým ľuďom. Hoci ju naši politici ignorujú, funkcia ombudsmana má významné miesto v demokratickom svete.

V máji vyvolala veľkú debatu v parlamente správa o ľudských právach. Ombudsmanka Mária Patakyová prestavila dlhý dokument, ktorý zhrňuje, kde má Slovensko rezervy. Poslanci však jej správu odmietli, väčšina zahlasovala, že na ňu treba zabudnúť. Dôvodom boli práve aj návrhy a zistenia, ktoré sa týkali dúhových rodín a transrodových ľudí.

Patakyová navrhovala, aby sa pripravili nové štandardy zdravotnej starostlivosti, kde nemusí počas tranzície dochádzať k sterilizácii, a taktiež, aby sa prijala právna úprava pre páry rovnakého pohlavia zjednodušujúca ich každodenný život. Jej myšlienky vychádzali práve z podnetov, ktoré počas roka riešila.

Väčšina poslancov naďalej ignoruje skutočnosť, že LGBTI+ ľudia si zaslúžia zlepšenie právneho postavenia. Ale odmienutie správy súvisí aj s nepochopením úradu a jeho činnosti. Zhrnuli sme preto, ako funguje, ako vám môže pomôcť a ako vznikol.

Ochranca práv

Funkciu ombudsmana vymysleli vo Švédsku v 18. storočí. Kráľ ho na základe skúseností z Osmanskej ríše vymenoval, aby dozeral na správanie kráľovských úradníkov. Švédske slovo „ombud“ znamená osobu, ktorá koná v záujme iných. V zásade platí, že ombudsman sleduje dodržiavanie ľudských práv a má výnimočné postavenie v demokratickej spoločnosti.

Slovensko tento úrad zriadilo najneskôr spomedzi krajín V4, a to v roku 2001, aj v súvislosti so snahou stať sa členom Európskej únie. Funkciu ombudsmana, s oficiálnym názvom „verejný ochranca práv“, pridalo do Ústavy Slovenskej republiky. Jeho práva a povinnosti nájdete v 8. hlave, článku 151a.

Verejného ochrancu alebo ochrankyňu práv v súčasnosti volí parlament na 5 rokov z kandidátov, ktorých navrhne minimálne 15 poslancov. Môže sa ním alebo ňou stať ktokoľvek, kto má viac ako 35 rokov a nemôže byť členom žiadnej politickej strany alebo hnutia.

Dôvodom je, aby vedel zaručiť nezávislé a samostatné fungovanie. Prvým ombudsmanom sa stal Pavel Kandráč, v roku 2012 ho nahradila Jana Dubovcová a dnes funkciu zastáva Mária Patakyová. Podobná funkcia existuje v 70 krajinách sveta.

Čo ombudsmanka robí?

V roku 2019 riešila ombudsmanka 2100 podnetov. Zaoberá sa prípadmi porušovania základných práv a slobôd úradmi a inými orgánmi verejnej správy (napríklad Sociálnej či zdravotnej poisťovne).

V porovnaní s Českou republikou sú jej kompetencie iné, na rozdiel od susedov totiž máme ďalšie inštitúcie, ktoré sa venujú ľudským právam: napríklad komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, komisárka pre deti a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

Ombudsmanka na porušovanie práv poukazuje aj verejne. Už v správe za rok 2018 upriamila pozornosť spoločnosti na nedôstojný proces zmeny rodu, pri ktorom je nútená sterilizácia a ktorý je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach. Navrhla teda ministerstvu zdravotníctva, aby prijalo nové usmernenia poskytovania zdravotnej starostlivosti pre transrodové osoby.

V správe píše aj o potrebe právnej úpravy rodinného a súkromného života párov rovnakého pohlavia, keďže súčasný stav je z hľadiska ľudsko-právnych záväzkov Slovenskej republiky dlhodobo neudržateľný.

Ako môže ombudsmanka pomôcť LGBTI+ ľuďom?

Ombudsmanka nemôže zastupovať osoby v súdnych procesoch, ani riešiť prípady diskriminácie. U nás ich totiž rieši skôr Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

Ak ste sa stretli s porušením vašich práv na úradoch, ombudsmanke môžete poslať list, e-mail alebo sa priamo zastaviť v jej kancelárii. Všetky kontakty nájdete na webstránke úradu. Pri vybavovaní podnetov potom právnici a právničky kancelárie žiadajú stanovisko od úradov. Následne sa zisťuje, či došlo k pochybeniu.

„Ak došlo k porušeniu, napríklad v tom, že sa nesprávne vyhodnotil nárok na kompenzáciu zdravotného postihnutia, verejná ochrankyňa práv vyzve dotknutý orgán, aby vzniknuté porušenie odstránil, situáciu napravil,“ vysvetľuje kancelária ombudsmanky v reakcii na naše otázky. Na problémy môže poukázať aj verejne, zúčastnila sa napríklad aj minuloročného bratislavského Pride. „Je možné vnímať nenávistné prejavy v spoločnosti, ktoré sa prejavujú rôznym spôsobom, výrazne na sociálnych sieťach,“ píše kancelária.

Text: Marek Hudec
Foto: Kancelária verejného ochrancu práv

________

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!