Červená karta pre Katar

Obrovská športová udalosť, akou nepochybne Majstrovstvá sveta vo futbale sú, ponúka skvelú príležitosť pre spájanie v dnešnej dobe už aj tak dosť rozdelenej spoločnosti. Futbal je bezkonkurenčne najobľúbenejším športom na svete, pozná ho každý, bez ohľadu na to, v akej krajine žije, aké je jeho vzdelanie alebo spoločenské postavenie. Predpokladá sa, že zápasy šampionátu sledovali viac ako 3 miliardy ľudí. 

No namiesto toho, aby táto príležitosť pre spájanie viedla k inklúzii, sa FIFA rozhodla ísť úplne opačným smerom. Už výberom Kataru, ako hosťujúcej krajiny vyslala jasný odkaz, že s LGBTI+ ľuďmi neráta a ľudské práva sú jej ukradnuté. Či už v profesionálnom športe, alebo na tribúnach futbalových štadiónov. FIFA úspešne ignorovala útlak a vykorisťovanie viacerých skupín obyvateľstva represívnym režimom v Katare. A neostávala len pri pasivite – dištancovala sa aj od akejkoľvek formy podpory práv LGBTI+ ľudí počas zápasov na šampionáte.

FIFA je organizácia, ktorej vplyv a moc rozhodne nie sú zanedbateľné. Či už vo svete, alebo v konkrétnej krajine, kde sa šampionát koná. Tento 22. ročník priniesol obrovskú šancu, aby FIFA podnikla konkrétne kroky, ktoré by viedli k zlepšeniu situácie ohľadom ľudských práv (minimálne počas trvania šampionátu). No za posledných 10 rokov príprav podujatia sa objavilo nespočetné množstvo prípadov závažných porušení ľudských práv, ktoré FIFA namiesto riešenia bagatelizovala alebo priamo ignorovala.

Šampionát, ako lakmusový papierik dodržiavania ľudských práv

Dnes už môžeme povedať, že táto šanca žiaľ ostala premárnená. Medzinárodná futbalová federácia nevyužila svoj potenciál a nebola hybnou silou pozitívnych zmien. Namiesto toho sa snažila akékoľvek prejavy solidarity (či už s kvír ľuďmi alebo ďalšími utláčanými skupinami) umlčať a postihovať. 

Svetový pohár mal byť radostnou oslavou športu, no ostala po ňom len trpká pachuť. Vítaní sú v Katare vraj všetci, ale musia rešpektovať kultúru, tradície a náboženstvo. Kde ale končí kultúra a začínajú nenávistné prejavy a útlak marginalizovaných skupín obyvateľstva? 

Situácia kvír ľudí v Katare

Ľudskoprávne organizácie z celého sveta neúnavne informujú o žalostnej situácii už od roku 2010, keď Katar oficiálne získal štatút krajiny, ktorá bude 22. Majstrovstvá sveta vo futbale usporadúvať.

Katar je tradičnou arabskou monarchiou v ktorej neobmedzene vládne absolutistický vládca – emir Tamím bin Hamad Ál Thání. V jeho rodine sa trón dedí už od polovice 19. storočia. Emir má všetky zákonodarné a výkonné právomoci a kontroluje aj súdnictvo. Politické strany nie sú povolené. Zatiaľ čo katarskí občania patria medzi najbohatších na svete, drvivá väčšina z nich nemá žiadne politické práva a len málo občianskych slobôd. 

Medzinárodná organizácia Freedom House, ktorá každoročne posudzuje úroveň slobody v jednotlivých krajinách sveta, udelila Kataru za rok tento rok 25 bodov zo 100, čím ho zaradila medzi neslobodné krajiny. V krajine neexistuje právo na zhromažďovanie a protest. Homosexualita je kriminalizovaná. Obavy fanúšikov o bezpečnosť boli teda na mieste. Nedalo sa očakávať, že počas šampionátu bude situácia výrazne iná.

S kvír ľudmi v Katare zaobchádzajú nesmierne kruto. Dennodenne čelia represiám a diskriminácii. Žijú v permanentnom strachu, popierajú alebo skrývajú svoju identitu, vedú dvojaký život a dúfajú, že ich „tajomstvo“ nebude nikdy odhalené. Mohlo by ich to totiž stáť aj život. Iní v takomto prostredí odmietajú žiť a ak majú možnosti a zdroje, krajinu opúšťajú. 

Bývalý prezident FIFA Sepp Blatter krátko po rozhodnutí, že sa šampionát bude konať práve v Katare, odkázal žartovným tónom kvír návštevníctvu, aby sa zdržalo akýchkoľvek sexuálnych aktivít. Zároveň dodal, že žijeme v otvorenom svete a že v Katare sa vraj nevyskytnú nijaké problémy. 

Jediná ľudskoprávna organizácia pôsobiaca v Perzskom zálive – Human Rights Watch, priniesla pred začiatkom šampionátu svedectvá ľudí, ktorí boli pre ich sexuálnu orientáciu a rodový prejav v katarskom väzení verbálne ponižovaní a mučení. 

Necelé dva týždne pred začiatkom majstrovstiev v nemeckej televízii ZDF, jeden z čestných ambasádorov šampionátu bývalý katarský futbalista povedal, že homosexualita je „duševná porucha“. Rozhovor bol náhle ukončený hovorcom šampionátu. 

Sportswashing na katarský spôsob

Termín „sportswashing“ sa začal používať približne pred desiatimi rokmi v kontexte so snahou autoritárskych režimov vylepšovať si prostredníctvom športu obraz vo svete a odvádzať pozornosť od závažného porušovania ľudských práv. Jeho korene však siahajú omnoho hlbšie do histórie. Za jeden z prvých príkladov sportswashingu môžeme považovať Svetový pohár vo futbale v roku 1934, ktorý sa konal v Taliansku. V tom čase v krajine vládol fašistický režim na čele s Benitom Mussolinim. Ďalším príkladom sú Letné olympijské hry v Berlíne, ktoré sa konali v roku 1936. Vtedajší ríšsky kancelár Adolf Hitler sa snažil prostredníctvom olympiády propagovať jeho vládnutie, ideológiu rasovej nadradenosti a antisemitizmus. 

Katar je historicky prvou arabskou a prvou moslimskou krajinou, ktorá šampionát usporadúva. Krajina sa o túto pozíciu uchádzala dlhodobo, a to aj napriek kritickým hlasom, že nemá žiadnu futbalovú tradíciu a že ich národná reprezentácia sa na majstrovstvá nikdy nekvalifikovala. Taktiež podnebie krajiny, kde teplota často presahuje 50 stupňov, nie je práve ideálnym prostredím pre akýkoľvek športový výkon. 

Od udelenia rozhodnutia na usporiadanie šampionátu v roku 2010 čelí Katar neutíchajúcim vlnám kritiky. Oprávnene. Samotná voľba bola neprehľadná, krajina nepatrila medzi favoritov a hovorí sa aj o údajnej korupcii. Nemecká publicistka Mirjam Schmidt sa domnieva, že Katar využíva turnaj na presadzovanie svojich strategických a politických záujmov v regióne.

Do Kataru zamierilo minimálne milión fanúšikov a fanúšičiek futbalu, podujatie sledovali médiá takmer v každej krajine. Svetový pohár tak predstavoval jedinečnú príležitosť, využiť obrovskú mediálnu pozornosť a vyjadriť nesúhlas s postojom FIFA ku kauzám, ktoré sa objavili v prípravnej fáze šampionátu, alebo priamo počas neho. A mnohé/í sa tejto príležitosti chopili. 

Kvír ľudia nám nie sú ľahostajní, znie z futbalových štadiónov  

Vlažný postoj organizátorov šampionátu, ktorý v téme zrovnoprávnenia a prijatia LGBTI+ ľudí len udržiava žalostné status quo, bol silným impulzom pre futbalových hráčov, reprezentácie, komentátorky a komentátorov, ako aj niektorých fanúšikov a fanúšičky. Rozhodli sa zobrať iniciatívu do vlastných rúk, využiť mediálnu pozornosť a ukázať, že odmietajú akékoľvek prejavy nenávisti a diskriminácie LGBTI+ ľudí, nie len v Katare, ale na celom svete. 

Dánska futbalová reprezentácia plánovala na tréningoch nosiť dresy s nápisom „Human rights for all“ (“Ľudské práva pre všetkých”). Oznámili to organizátorovi vopred e-mailom. Ten reagoval tlačovou konferenciou súčasného prezidenta FIFA Gianniho Infantina. V jeho viac ako hodinovom monológu, ktorý sa ostane v histórii FIFA navždy svietiť ako čierna škvrna, sa ani jednou vetou nezmienil o nevyplatených mzdách, mŕtvych pracovníkoch, neodsúdil homonegatívne slová ambasádora šampionátu, nezodpovedal otázky ohľadom údajnej korupcie. Namiesto toho vyzýva krajiny západnej Európy, aby nemoralizovali a radšej sa ospravedlnili.

Podľa Infantina je adekvátnou reakciou pasivita a svoju pozornosť by sme mali stopercentne sústrediť na futbalový šampionát. Fakt, že zápasy sa odohrávali priamo miestach, kde pri ukrutných horúčavách pracovali robotníci v otrockých podmienkach, tisíce z nich pri tejto práci zahynuli a ich rodiny sa dodnes nedočkali finančného odškodnenia, máme jednoducho ignorovať. Takisto ako máme ignorovať aj neustály útlak ďalších marginalizovaných skupín za múrmi štadiónov. O to pokryteckejšie tieto slová vyznievajú práve z úst človeka, ktorý je sám synom migrujúcich pracovníkov.

Tréner nórskeho tímu Ståle Solbakken v reakcii na tlačovú konferenciu povedal, že Infantino nie je práve v pozícii poučovať iných o morálke a etike. Nie je podľa neho ani veľkým športovým vodcom a taktiež ani historikom.

Pár mesiacov pred začiatkom šampionátu sa spojilo sedem európskych futbalových mužstiev a spoločne poslali organizátorom list so žiadosťou, aby kapitáni reprezentácií mohli počas zápasov nosiť na ramene kapitánsku pásku s dúhovým srdcom a heslom „One love“ (“Jedna láska”). Symbolicky tak chceli vyjadriť solidaritu s kvír ľuďmi, ktorí sú v Katare tvrdo kriminalizovaní. FIFA na list nereagovala. Namiesto toho predstavila vlastné alternatívy kapitánskych pások s iným vizuálom. Následne upovedomila hráčov, že kapitáni, ktorí nastúpia s páskou s dúhovým srdcom dostanú žltú, alebo červenú kartu (podľa stanov ich môže hráč dostať za prejav politického názoru, čo je v rozpore z pravidlami FIFA). To športovcov vystrašilo a nakoniec z tejto iniciatívy vycúvali.

Nesúhlas voči počínaniu FIFA jasne vyjadrila nemecká reprezentácia. Hráči si pred zápasom s Japonským tímom zakryli ústa rukami. Dali tak najavo, že im organizátor bráni slobodne sa vyjadriť. 

Symbolickú podporu ukázala aj športová komentátorka a bývalá futbalistka Alex Scott, ktorá si priamo do živého vstupu BBC navliekla na rameno kapitánsku pásku s dúhovým srdcom. Jej kolegyňa komentátorka Claudia Neumann mala počas zápasu USA vs. Wales oblečené tričko s dúhovým srdcom a dúhovú pásku na ramene. 

Podpora LGBTI+ komunity zaznela aj z tribún. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeser a belgická ministerka zahraničia Hadja Lahbib prišli na zápas s páskou s dúhovým srdcom.

Peniaze, peniaze a ešte raz peniaze

Katar patrí medzi najbohatšie krajiny na svete a môže si preto dovoliť použiť nepredstaviteľné finančné zdroje a politický tlak na to, aby čo najviac umlčal kritiku z radov futbalových zväzov, ľudskoprávnych organizácií, športových komentátoriek a komentátorov a mnohých ďalších. Môže sa tak zdať, že všetci bojujeme proti veterným mlynom. No s narastajúcim tlakom rastie aj protitlak.

Netreba zabúdať, že to bola práve FIFA, ktorá v roku 2016 podpísala dokument OSN (Guiding principles on business and human rights). Ten ju priamo zaväzuje k tomu, aby sa vyhýbala porušovaniu ľudských práv, venovala tejto téme pozornosť a riešila konkrétne negatívne vplyvy na ľudské práva. Nástrojom zmeny má byť prijatie opatrení, ktoré zaistia nápravu a prevenciu. FIFA má teda priamu povinnosť monitorovať počas organizovania a konania šampionátu v Katare situáciu, týkajúcu sa ľudských práv. V prípade ich porušovania musí podniknúť konkrétne kroky, ktorých funkčnosť neskôr preverí a o celom procese bude podávať pravidelné správy. Dnes je však už jasné, že žiadne z týchto záväzkov voči OSN neplní. 

To je ďalší z dôvodov, prečo pôsobia výroky súčasného prezidenta FIFA Gianniho Infantina, v ktorých žiada športovcov a fanúšictvo, aby futbal nezaťahovali do ideologických vojen, nanajvýš pokrytecky a arogantne. Dokazuje to tiež, že v  Katare žiaľ nemá každý ľudský život rovnakú hodnotu. Nielen počas šampionátu, ale aj mimo neho. 

„Ak šport nemôže slúžiť k pozitívnym zmenám v spoločnosti, a to ani dočasne počas trvania šampionátu, ktorý pozýva svet, aby sa ho zúčastnil, potom to nie je ničím iným ako naháňaním sa za loptou. A tak by sme k tomu mali aj pristupovať”, vyjadril sa k šampionátu John Amaechi, prvý basketbalový hráč NBA, ktorý sa verejne vyoutoval. Text:

Text: Manu Kosciuszko