Už od novembra makajú na aktuálnom ročníku. S riaditeľkou bratislavského PRIDE Janou Mičekovou sme sa rozprávali, čo chystajú na tento rok a ako veľmi im prípravy komplikuje pandémia.
Už ste sa pustili do príprav Dúhového PRIDE Bratislava? A čomu sa aktuálne venujete?
Áno, stretávame sa v online priestore od novembra. Je to naša tradícia a november je mesiac prvých stretnutí už niekoľko rokov. Samozrejme, že v minulých rokoch stretnutia vyzerali inak. No stihli sme aj menšiu predvianočnú party – pred kamerou sme mali vianočné dekorácie ako svetielka, vaječný likér, vegan vanilkové rožky. (smiech)
Viac ako po minulé roky sa rozprávame o našich pocitoch. Veľmi by sme už chceli uchopiť organizačné postupy, no momentálna situácia tomu nenahráva. Dohodli sme sa však, že budeme všetko pripravovať tak, ako keby sa tento ročník mal uskutočniť v normálnom režime v centre mesta. Aby sme boli pripraveni, a nie zaskočení.
Máte aj víziu, ako by mal tento rok vyzerať?
Minulé leto to mal byť veľkolepý 10. ročník. Nestalo sa tak úplne. Preto už máme veľmi presnú víziu, akou cestou by sme chceli ísť. Bude to v štýle viac je viac. Pretože každým rokom nás návštevníci prekvapia svojou vyššou početnosťou, takže musíme ísť s dopytom.
Ako spätne hodnotíš posledný ročník, ktorý bol najmä online?
Hodnotíme ho ako niečo, čo sa nám fantasticky podarilo za taký krátky čas. Počas príprav sme si občas povzdychli, že vlastne riešime skoro takú rozsiahlu agendu, ako by sme fungovali klasicky na námestí. Bolo tam množstvo komunikácie s kapelami, miestom nakrúcania a technickým zabezpečením.
Príhovory boli natáčané v predstihu, no tiež si to vyžadovalo nemalú organizáciu a postprodukciu. Dúhový PRIDE Bratislava 2020 mal veľkú sledovanosť. Slnko, Dunaj a dúhová výzdoba len umocnili skvelú atmosféru, ktorá išla z vopred nahratých koncertov. Sprievodné podujatia sme mali naživo v reálnom priestore, samozrejme s dodržaním všetkých bezpečnostných opatrení. Rekordný počet sprievodiek nám naznačil, že do budúcna môžeme uvažovať o celom mesiaci sprievodných podujatí k Dúhovému PRIDE Bratislava. Bude to veľkolepé.
Zmenili sa za ten rok aj nálady v spoločnosti smerom k LGBTI+ ľuďom?
Už skoro rok je tu s nami korona. Berieme ju ako otravnú starú známu, ako mrchu, ktorá ti prebrala frajera/ frajerku, ale aj zubatú, ktorá berie tých najdôležitejšich z našich životov. Práve v krízach sa nerovnosti v spoločnosti ukazujú v jasnejšom svetle a marginalizované skupiny sú najzranitelnejšie. Mnohí LGBTI+ ľudia žili vo svojej bubline, v presvedčení, že spoločnosť im nechýba a štát nepomôže, ich uznanie a podporu nepotrebujú. Tieto časy by mali byť pre nás budíčkom.
Jedným z pozitív je možno to, že politici a političky sa teraz venujú iným témam a miera slovných útokov na komunitu klesla. Čo sa však môže rýchlo obrátiť, keď zas budú potrebovať zástupné témy na odvrátenie pozornosti, čo sa už deje napr. v Maďarsku.
Dúhový PRIDE Bratislava existuje už vyše 10 rokov. V čom vnímaš najväčší posun k lepšiemu?
Každým rokom sa účasť na tomto úžasnom festivale výrazne zvyšuje, čo nám robí najväčšiu radosť. Tisícky spokojných účastníkov a účastníčok sú pre nás najväčšou satisfakciou. Môžeme sa pochváliť, že sme najväčší jednodňový festival na Slovensku a dokázali sme prerásť miesto konania. Hviezdoslavovo námestie nám je malé, v roku 2019 som mala pocit, že sme to ledva dali. Bolo to, ako keď si na kolaudačku novej garsónky pozveš 30 ľudí, ale neveríš, že prídu všetci. Ale oni nakoniec prišli! (smiech) Ďalší ročník naživo preto bude na novom mieste s dostačujúcim priestorom pre všetkých.
V čom podľa teba máme najväčšie rezervy?
Čím viac LGBTI+ ľudí bude žiť otvorene, tým väčšia šanca je, že nás sused, predavačka v obľúbených potravinách alebo kolegyňa v práci zaregistruje a otvoria sa im tak nové obzory. Určite to nie je jednoduché a aktuálne pre všetkých, lebo do procesu comingoutu musíme byť plne zapojení a byť naň pripravení. Otvorenosť znamená aj menej predsudkov a menej nešťastného zneužívania LGBTI+ témy politikmi. Poznanie otvára srdcia.
Čo ti naopak dodáva najväčšiu nádej, že jedného dňa budú aj na Slovensku LGBTI+ ľudia plne akceptovaní?
Sú to práve mladí LGBTI+ ľudia a mileniáli vo všeobecnosti. Ludia plne zžití s technológiami, ktorí vedia o fungovaní sveta veľa a teda verím, že tieto vedomosti zahŕňajú inakosť, toleranciu a nové pohľady. To je moja veľká nádej. Vzhľadom na to, že som matka dvojročného syna, nádej v zmenu k lepšiemu je pre mňa kľúčová. Veľmi by som si pre neho priala spoločnosť, kde bude môcť žiť dôstojne bez ohľadu na to, do koho sa zamiluje.
Čo tebe osobne najviac pomáha v tomto náročnom období?
Červené víno a beh. (smiech) Keď som začala behať ja, zvládne to ktokoľvek. Hovorím to s plnou vážnosťou. Som netrpezlivý človek a vidina progresu musí byť okamžitá, inak sa vzdávam, alebo činnosť odkladám ako neatraktívnu. Pri behu je to až neuveriteľné, už pri druhom raze som menej chodila a viac bežala a s každým jedným tréningom to je o poznanie lepšie. Nečítajte žiadne knižky, len začnite. Aj v najstarších teplákoch a mikine zo strednej. Legíny a fancy kraťasy si viete vždy dokúpiť.
Veľkú radosť mi robí aj moj syn a jeho vymyslené vtipy, na ktorých sa aj sám zo srdca zasmeje. Mám teda nádej, že kvalitný humor tak skoro nevymrie, budeme ho totiž potrebovať. Veľa a viac.
Text: Roman Samotný
–
Ak by ste nás chceli podporiť pri tvorbe teplého magazínu, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.
PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!