Bielorusko sa zmení, veria kvír ľudia. Stále zažívajú násilie, aj sexuálne

Aktivistka Anna Bredová z Minsku vysvetľuje, čo by revolúcia znamenala pre teplú komunitu v krajine, ktorá je od 90. rokov vedená diktátorom Lukašenkom.

Po voľbách v Bielorusku sa spustila vlna demonštrácií. Protestujúci veria v zvrhnutie diktátora Lukašenka, ktorý vládne v krajine od roku 1994. V revolúciu dúfajú aj domáci kvír aktivisti a aktivistky, hovorí Anna Bredová, organizátorka festivalu DOTYK.

„Cítime povzbudenie, v uliciach sa odohrávajú najväčšie protesty od 90. rokov a problematika ľudských práv je opäť v popredí. Ak sa politická situácia zmení, mohlo by to znamenať aj viac príležitostí pre LGBTI+ komunitu. Momentálne sme však v kríze.”

Posledný PRIDE pochod  v hlavnom meste Minsk prebehol v roku 2013. „Zákony zamedzujú ľuďom združovať sa v uliciach. Zhromaždenie môžete zorganizovať len so špeciálnym povolením, ktoré musí schváliť mesto a ak má stretnutie politickú myšlienku, určite vám ho zrušia,” vysvetľuje Anna.

PRIDE zrušil tento rok koronavírus

Mnohé pochody sa tak v krajine odohrali ilegálne a v roku 2009 PRIDE dokonca rozohnala polícia. Posledný sa síce odohral bez násilností na okraji mesta, no jeho organizátori boli neskôr nútení z Bieloruska ujsť.

„Vlastne, niekoľko aktivistov tento rok v máji chystalo ďalší PRIDE. Kvôli koronavírusu boli však nútení ho presunúť. Ak by nezískali povolenie na zhromaždenie v uliciach, zrejme by pripravili viacero menších akcií,” hovorí Anna.

Festival DOTYK vznikol v roku 2015 a upozorňuje na homofóbiu a sexizmus v spoločnosti. Keďže ide o kultúrne podujatie organizované v uzavretých priestoroch, nepúta toľko pozornosti a dokáže získať potrebné povolenia jednoduchšie.

„V roku 2018 sa stala nepríjemnosť, keď sme festival pripravovali počas ortodoxnej Veľkej noci a náboženskí aktivisti na to upozornili v médiách. Následne nám vedenie mesta oznámilo, že podujatie nemôžeme pripraviť na pôvodnom mieste, vraj kvôli havarijnej situácii. Neskôr zavreli aj ďalší podnik, ktorý sme si vyhliadli. Festival sme nakoniec museli pripraviť v skromnejších podmienkach,” spomína si Anna.

Zdá sa jej, že DOTYK pravidelne navštevujú aj agenti KGB. Vždy vytŕčajú z davu, sú v nevkusných oblekoch, no ešte sa nepokúsili zmariť priebeh, všimla si.

Nútia ich vyzliecť sa a bijú po genitáliách

V Minsku boli v minulosti dva gej kluby, dnes zostal len jeden. Polícia ho pravidelne navštevuje a síce málokedy niekoho zatne, vždy si od návštevníkov akcií pýta osobné údaje.

Počas súčasných protestov sú kvír ľudia mimoriadne ohrození, hovorí Anna. „Policajti sa k nim správajú násilnejšie, než k iným. Stačí, že vyzerajú inak, sú neobvykle oblečení, a viac ich zmlátia. Na viacerých zhromaždeniach proti Lukašenkovi sa už ľudia objavili aj s dúhovými vlajkami. Identifikovať vás vedia aj podľa správ, ak vám zabavia telefón.”

Podľa jej slov po zatknutí navyše dochádza k sexuálnemu násiliu, objavili sa prípady znásilnení, obeťami sú často gej muži. Všetkých nútia sa na polícii vyzliecť a často ich udierajú po genitáliách. Strážcovia zákona navyše protestujúcich nazývajú “buzerantmi,” čo len znásobuje homofóbiu v spoločnosti.

Bieloruskí politici o homosexualite nehovoria, tvária sa, že kvír ľudia neexistujú. O registrovaných partnerstvách ani niet reči. Pred prezidentskými voľbami Anna spolupracovala na kampani, ktorou sa kandidátov pýtali, aký majú názor na LGBTI+ témy a či by presadili nejaké antidiskriminačné zákony.

„Polovica z nich sa však dostala hneď do väzenia, takže sme nikdy nedostali odpovede. Minimálne jeden však vyhlásil, že každý by mal mať právo milovať, koho chce a že ženy sú si s mužmi rovné. V Bielorusku je to progresívne, pretože Lukašenko napríklad raz vyhlásil, že na ženy sa naša ústava nevzťahuje.”

Anna začala na festivale DOTYK pracovať v roku 2017 a hoci tvrdí, že kvír aktivizmus je psychicky náročný v bigotnej spoločnosti, cíti nádej. V septembri sa napríklad v rámci protestov pripravilo aj vydanie pochodu žien, ktoré bolo špeciálne venované kvír ľuďom. Bolo tak prvým podobným zhromaždením po dlhej dobe.

Text: Marek Hudec

Foto: Archív Anny Bredovej

___

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!