Audre Lorde: Černoška, lesba, feministka, socialistka, matka, bojovníčka a poetka

„Černoška, lesba, feministka, socialistka, matka, bojovníčka a poetka“ – tak samu seba označovala americká spisovateľka a aktivistka Audre Lorde. 

Jej celoživotný boj proti útlaku a hnev vychádzajúci z neprávostí, ktoré videla a zažila, sa odzrkadľujú aj v jej tvorbe, kde rozoberá témy rasizmu, sexizmu, ableizmu, homonegativity a ďalších foriem útklaku. Prostredníctvom poézie a prózy konfrontuje nespravodlivosť v jej rôznych podobách, pretože podľa jej vlastných slov „útlak a netolerancia odlišnosti prichádza vo všetkých tvaroch, rodoch a farbách“ a „sexizmus a heterosexizmus pochádzajú z toho istého zdroja ako rasizmus“ (There Is No Hierarchy of Oppressions, Audre Lorde).

Poézia ako spôsob sebavyjadrenia

Audre Lorde sa narodila 18. februára 1934 v New Yorku ako najmladšia z troch dcér do rodiny imigrantov*iek z Karibiku. Pôvodným menom Audrey Geraldine Lorde sa rozhodla písmeno „-y“ zo svojho mena vynechať kvôli symetrii, čo opisuje aj vo svojej knihe Zami: A New Spelling of My Name. Vyrastala v Harleme a ako dieťa navštevovala katolícku základnú školu. V tejto viere bola aj vychovávaná. Neskôr študovala na prestížnej Hunter High School. 

Vzťah k poézii mala už ako dieťa. Mala ťažkosti s bežnou komunikáciu a práve poézia bola pre ňu prostriedkom k vyjadreniu svojich pocitov. Často komunikovala prostredníctvom básní, ktoré vedela naspamäť. Časom jej však nestačili na autentické sebavyjadrenie, preto ako dvanásť alebo trinásťročná začala písať svoje vlastné. 

Poetka outsiderka

Jej vzťah s rodičmi bol chladný, zložitý a poznačený internalizovaným rasizmom – najmä zo strany matky, ktorá mala zmiešaný pôvod, no jej pokožka bola pomerne svetlá, čo bolo pre jej stranu rodiny zdrojom hrdosti. Z tejto skutočnosti vychádzali aj jej negatívne postoje voči ľuďom s tmavšou pleťou, akú mala aj jej dcéra Audre. 

Audre Lorde svoju prvú báseň napísala v ôsmom ročníku, no škola jej ju odmietla vydať v školskom literárnom časopise, pretožu báseň považovala za nevhodnú. Neskôr bola publikovaná v časopise Seventeen, ktorého cieľovou skupinou boli dievčatá v tínedžerskom veku. Audre Lorde sa v tomto období začala stále viac stretávať s ľuďmi zo školy, ktorí boli považovaní za outsiderov a outsiderky – tak ako ona.

Za dôležité obdobie svojho života považovala rok 1954, ktorý strávila na Národnej Nezávislej Univerzite v Mexiku. Podľa vlastných slov to bolo pre ňu obdobím utvrdenia a prijatia svojej identity ako lesbickej umelkyne. Po návrate do New Yorku ďalej študovala na vysokej škole Hunter College a pracovala v knižnici. Začala navštevovať lesbické bary a aktívne sa zapájať do kvír kultúrneho života v Greenwich Village, no svoju orientáciu zatiaľ neprezentovala verejne. 

Na akademickej pôde

Ďalším významným obdobím v jej živote bolo jej pôsobenie na Tougaloo College, čo je historicky černošská vysoká škola. Práve tu Lorde viedla workshopy pre hlavne černošských študentov a študentky, ktorých veľmi zaujímala téma občianskych a ľudských práv. K pôsobeniu na tejto škole sa Lorde vracia aj v jej diele Cables to Rage.

Napriek tomu, že sa akademické prostredie postupne menilo a otváralo sa témam afroamerických a feministických štúdií, väčšina profesorov boli stále bieli muži. Lorde cítila, že do tohto dominantne bieleho a mužského prostredia nezapadá. Jej dlhoročné skúsenosti z pôsobenia na akademickej pôde sa odzrkadlili aj v jej tvorbe, v ktorej sa okrem poézie venovala aj esejám na tému feministickej a kvír teórie či afroamerickým štúdiám.

Černoška, lesba, feministka

V roku 1962 sa Lorde vydala za Edwarda Rollinsa. Ona bola lesba, on gej a ako mnoho ďalších kvír ľudí v tomto období, aj oni spravili to, čo považovali na najlepšiu možnosť v homonegatívnej spoločnosti. Lorde a Rollins mali počas manželstva dohodu, že môžu mať ďalších kvír partnerov a partnerky. Mali dve deti a žili spolu až do rozvodu v roku 1970. O dva roky neskôr Lorde spoznala svoju dlhoročnú priateľku Frances Clayton, s ktorou viedla otvorene lesbický život.

Tvorba Audre Lorde bola politická, aktivistická, intersekcionálna a nevyhýbala sa zložitým témam, ako je rasizmus, sexismus, násilie či policajná brutalita. Kritici a kritičky často vysvetľovali svoj negatívny postoj tým, že jej práca v nich vyvoláva diskomfort a pocit viny vychádzajúci z privilegovanejšieho postavenia v spoločnosti. 

Rôznorodosť ako zdroj moci

Lorde cez svoju tvorbu skúmala prelínanie jednotlivých vrstiev vlastnej identity, rovnako ako súvislosť medzi farbou pleti, rodovou identitou, sexuálnou orientáciou či triedou v spoločnosti všeobecne. Jej tvorba však nebola rôznorodá len v témach, ale aj v oblasti žánru. V roku 1982 vydala knihu s názvom Zami: A New Spelling of My Name, ktorú označovala ako „biomytografiu“. Toto dielo nesie prvky mýtu, autobiografie či histórie a skúma detstvo, mladosť a cestu autorky za sebaprijatím.

Medzi ďalšie významné diela patrí zbierka esejí s názvom Sister Outsider (1984), ktorá obsahuje aj jej najznámejší text The Master’s Tools Will Never Dismantle the Master’s House. V tomto texte nabáda feministky, aby ich rôznorodosť nevnímali ako niečo, čo ich rozdeľuje, ale ako zdroj moci. Taktiež hovorí o tom, že zmenu nedosiahneme, ak nebudeme konfrontovať rasistický a patriarchálny systém a našu rolu v ňom. Je nutné, aby sme sa vzdelávali a všímali si dynamiku moci a útlaku spoločnosti. Očakávanie, že marginalizovaní ľudia za nás túto prácu urobia, ďalej prispieva k rasistickému a patriarchálnemu zmýšľaniu.

Foto: Dagmar Schultz

Kitchen Table: Women of Color Press

Audrey Lorde bola spoluzakladateľkou vydavateľstva Kitchen Table: Women of Color Press, ktoré vzniklo v spolupráci s aktivistkami Barbarou Smith a Beverly Smith. Motiváciou k založeniu boli obmedzené možnosti publikovať v mainstreamových vydavateľstvách, kde nemali kvír ženy, feministky a/alebo ženy inej ako bielej farby pleti takmer žiadny priestor. Ďalším faktorom bol aj rasizmus prítomný vo feministickom hnutí.

Vydavateľstvo Kitchen Table: Women of Color Press dávalo hlas a priestor ženám rôznych marginalizovaných identít. Bolo významným komunikačným prostriedkom pre zmeny v spoločnosti, ktoré sa snažili autorky dosiahnuť. Vydavateľstvo fungovalo od roku 1980 a zaniklo krátko po smrti Audre Lorde v roku 1992.

The Cancer Journals

V roku 1977 jej bola diagnostikovaná rakovina prsníka. Obdobie liečby bolo pre Lorde izolujúce, čo sa ešte viac stupňovalo v kontexte jej marginalizovanej identity. Vnímala, že príbehy o zvládaní liečby a rady, ktoré dostávala, mohli pomôcť bielym heterosexuálnym ženám, no neodrážali jej realitu.

Lorde podstúpila mastektómiu, čo bola len ďalšia z vecí, o ktorých sa nehovorilo. Ona však nechcela mlčať. Reflexiou tohto obdobia jej života je dielo The Cancer Journals (1980), za ktoré získala cenu Gay Caucus Book of the Year Award Americkej asociácie knižníc.

Bojovníčka: tá, ktorá dáva najavo svoj zmysel

Lorde pokračovala vo svojom aktivizme nielen v jej literárnej tvorbe, ale aj prostredníctvom prejavov či workshopov. Pôsobila ako profesorka angličtiny na vysokých školách John Jay College of Criminal Justice a Hunter College a za svoj život získala mnoho ocenení. Okrem Kitchen Table: Women of Color Press bola Lorde bola zakladajúcou členkou organizácie Sisterhood in Support of Sisters in South Africa, ktorá sa angažovala v oblasti práv žien žijúcich v podmienkach apartheidu.

Šesť rokov po prvom diagnostikovaní sa rakovina Lorde vrátila. Rakovine pečene podľahla 17. novembra 1992 vo veku 58 rokov. Krátko pred svojou smrťou sa zúčastnila na africkom ceremoniáli, pri ktorom dostala meno Gamba Adisa, ktoré v preklade znamená „Bojovníčka: tá, ktorá dáva najavo svoj zmysel“.

Autorstvo: Alex Michelčík

Titulná foto: Robert Alexander/Getty Images