KVÍR VÝR ŠPECIÁL: Vedeli ste, že ikonický príbeh o Muminkoch v sebe skrýva kvír odkazy?

Fanúšictvo si pamätá Muminkov ako bielych roztomilých hrošíkov, ktorí zažívali rôzne dobrodružstvá. Boli a dodnes sú inšpiráciou pre nespočet televíznych seriálov, filmov, výstav či dokonca parkov a tematických hotelov. No málokto toho vie viac o samotnej autorke Muminkov – fínskej ilustrátorke, maliarke a spisovateľke Tove Jansson, ktorá by dnes 9. augusta oslávila 109 rokov. Spoločne sa bližšie pozrieme na to, kde sa v príbehu o Muminkoch skrývajú rozmanité rodové roly a vzťahy a ako súvisia s životom Tove Jansson.

Tove Marika Jansson sa narodila v roku 1914 v Helsinkách vo Fínsku ako najstaršie z troch detí. Jej otec bol sochár a matka ilustrátorka, takže nie je prekvapením, že sa Tove rozhodla svoj život zasvätiť umeniu. Od útleho veku sa usilovne venovala maľbe, neskôr aj ilustráciám a začiatkom roku 1929, keď mala len 15 rokov, začala pracovať pre satirický časopis Garm, pre ktorý vytvorila takmer 100 ilustrovaných tituliek a nespočet kresieb a politických karikatúr. 

Keď mala 23 rokov odišla študovať maľbu do Paríža. Po dvoch týždňoch však štúdium ukončila a presťahovala sa do malého ateliéru. Počas tohto obdobia začala experimentovať s postavičkami rodinky Muminkov. Ako sa zdôverila v liste priateľovi, Muminky vznikli v čase keď sa „cítila deprimovaná a vystrašená” z bombových útokov počas druhej svetovej vojny. Keď chcela utiecť z pochmúrnych myšlienok vkradla sa „do neuveriteľného sveta, kde bolo všetko prirodzené a neškodné”.

Okolo roku 1940 bola Tove v romantickom vzťahu s Atosom Wirtanenom, fínskym novinárom a poslancom. Neskôr však stretla divadelnú režisérku Vivicu Bandler, do ktorej sa vášnivo zamilovala. Avšak Vivica a Tove mali odlišné predstavy o tom, ako sa ich vzťah bude vyvíjať. Preto sa Tove neskôr rozhodla zraňujúci vzťah s Vivicou opustiť. 

Napriek tomu, že vo fínsku bola homosexualita až do roku 1971 protizákonná (a taktiež spoločensky neakceptovaná a považovaná za chorobu), Tove nikdy svoje vzťahy neskrývala a žila otvorene. Svoju sexuálnu orientáciu nepopisovala ako lesbickú – hovorila, že sa vždy zamilovala do konkrétneho človeka, bez ohľadu na jeho pohlavie (dnes by sa možno definovala bisexuálne, resp. pansexuálne). 

Počas neskorších štúdií sa zoznámila so svojou celoživotnou partnerkou Tuulikki Pietilä. Spoločne pracovali na viacerých veľkých projektoch vrátane 3D modelu domu Muminkov, ktorý je možné vidieť v Moomin múzeu v Tampere na juhu Fínska. Tove opísala svoju lásku k Tuulikki ako „očarenie spojené s pocitom hlbokého pokoja”. Dodala, že kvôli ich láske sa nebála „ničoho, čo pre nás život pripravil.” Spoločných 45 rokov prežili prevažne v ateliéri v Helsinkách a na malom fínskom ostrovčeku Klovharun, kam odchádzali vždy tráviť leto. 

Tove Jansson ako kvír ikona 

Po smrti sa z Tove stáva kvír ikona, a to nielen v škandinávskych krajinách. Svojimi nebojácnymi životnými rozhodnutiami a umením, na ktoré sa dá nahliadať cez kvír optiku, dodnes inšpiruje ľudí po celom svete. Síce nebola aktivistkou, ktorá by v tej dobe stála na barikádach, no jej odvaha žiť svoj život podľa svojich predstáv bez ohľadu na očakávania spoločnosti a okolia bola obdivuhodná. Sám jej život bol demonštráciou jej presvedčenia – vždy slobodne definovala svoje vzťahy, súkromie ako aj umelecký prejav, a to navzdory prísnym rodovým rolám, ktoré sa od nej v dobe, v ktorej žila, vyžadovali. 

Vifslan a Tofslan

Vzťah s Vivicou si našiel svoje miesto v doline Muminkov v podobe postavičiek Vifslan a Tofslan hovoriacich neznámym jazykom, ktoré nosia so sebou neustále kufrík s obrovským tajomstvom – kráľovským rubínom žiariacim prenikavým ružovým svetlom až do vesmíru. Nie je ťažké toto posolstvo dešifrovať ako zakázanú lásku medzi Tove a Vivicou. Vifslan a Tofslan predstavujú pravdepodobne najviditeľnejší kvír element v doline Muminkov, no príbeh ponúka aj ďalšie zaujímavé perspektívy ohľadne rodu a vzťahov. 

Snusmumrik – Muminkov najlepší priateľ 

Jednou z ústredných postáv príbehu o Muminkoch je Snusmumrik – tulák milujúci slobodu, ktorý putuje po svete a do doliny Muminkov sa vracia ako do bezpečného prístavu. Vtedy sa Muminek jeho prítomnosti nevie nabažiť. Ich vzťah odráža dynamiku medzi Tove a Atosom – Tove nechcela viesť štandardný rodinný život, zaviazať sa a prísť o svoju slobodu – či už v osobnom, alebo pracovnom živote. Chcela si vybrať svoju cestu sama, čo bolo na vtedajšiu dobu celkom raritné a rozhodne nekonvenčné. 

Neurčité rodové roly v doline Muminkov 

Aj keď by sa mohlo zdať, že v Muminkoch nájdeme skôr príklady konvenčných rodových rolí (napríklad Muminkovi rodičia), objavujú sa tu aj rodovo nedefinované postavičky, ako napríklad Hemuleni. Majú radi poriadok, dodržiavajú pravidlá, zbierajú rôzne veci a nosia šaty po svojej tete. 

Sorry-oo – psík s veľkým tajomstvom 

Ďalšou zaujímavou postavičkou je Sorry-oo, psík patriaci Misan, ktorá pracuje ako slúžka v rodine Muminkov. V komiksovom príbehu o Misan sa Sorry-oo zdôverí Mumin-mame prečo skrýva svoju tvár za náhubok. Má totiž „tragické tajomstvo jeho života” – nemá rád iné psy. Namiesto nich uprednostňuje mačky a veľmi rád by sa s nejakou spriatelil. Mumin-mama sa rozhodne situáciu vyriešiť tak, že psíkovi nakreslí na srsť mačacie pruhovanie, pričom úplne akceptuje jeho vnútorné prežívanie. 

Sprievodkyňa zvláštnym svetom Too-ticki

V príbehu o Muminkoch sa objavuje aj celoživotná partnerka autorky – Tuulikki, ktorú Tove prezývala Too-ticki. Rovnomenná postavička je jednou z ústredných rolí v príbehu Čarovná zima. Too-ticki múdro a rozvážne sprevádza Muminka, ktorý sa zobudil do čudného sveta, zatiaľ čo jeho rodina pokojne spí zimným spánkom. Oboznamuje ho so zvláštnymi tvormi zimného sveta. Táto metafora sa dá čítať aj ako opis spoločnosti, v ktorej v tej dobe žili kvír ľudia. Tá im totiž nedovoľovala slobodne odhaliť ich vnútorné prežívanie: 

„Je toľko vecí, ktoré nemajú miesto v lete, na jeseň ani na jar. Všetko, čo je trochu plaché a trochu čudné. Niektoré druhy nočných zvierat a ľudí, ktorí sa k ostatným nehodia a v ktorých nikto veľmi neverí. Celý rok sa držia mimo cesty. A potom, keď je všetko tiché a biele, noci sú dlhé a väčšina ľudí spí – potom sa objavia.“ (Čarovná zima, 1958)

Odkazmi na kvír témy nie sú pretkané len Muminky. Nájdeme ich aj v ďalšej tvorbe Tove Jansson. Spolužitiu dvoch umelkýň sa venuje v knihe poviedok pre dospelých Fair Play, ktorá vyšla v roku 1989. Vzťah dvoch žien nájdeme aj v jej skoršej tvorbe Art in Nature. Na tie sa pozrieme podrobne v ďalšom článku.

Ilustračné obrázky: moomin.com 
Pripravil: Maňu Kościuszko