V jednote je sila! Aká je vzájomná podpora feministických a kvír hnutí v Európe? 

Mnoho európskych feministických a LGBTI+ hnutí spája spoločná história. Bojujú za sociálne spravodlivú spoločnosť – rodovú rovnosť, ľudské práva, reprodukčné práva žien.

Všetky tieto pojmy by sa dali zahrnúť pod tzv. intersekcionálny feminizmus – slovné spojenie, ktoré v roku 1989 prvýkrát použila Kimberlé W. Crenshaw, afroameriká právnička a ľudskoprávna aktivistka. Tento termín vylučuje rasizmus, sexizmus a taktiež triedne rozdelenie spoločnosti.

Upozorňuje tak na to, že je nutné počítať so všetkými a nielen privilegovanou, bielou, strednou triedou. Pretože reálna zmena nie je možná, pokiaľ nepochopíme, ako jednotlivé nerovnosti vzájomne súvisia. 

Organizácie zastrešujúce LGBTI+ a feministické témy čelia v našom prostredí silnému odporu zo strany rôznych skupín, ignorácii či popieraniu existencie pojmu „rod“. Nástrojom týchto skupín, ktoré majú za cieľ zhoršovať situáciu dúhovej komunity a žien, je sexizmus a homofóbia, dve strany tej istej mince. Prostredníctvom nich sa snažia zachovať rodové roly a nerovnosť medzi mužmi a ženami. 

Slovensko

Na Slovensku sa vývoj feministických a LGBTI+ hnutí od samého začiatku podporoval a vzájomne prelínal. Možnosť voľby je organizáciou, ktorej primárne zameranie síce nie je orientované na kvír témy, no napriek tomu v 90. rokoch prichýlila časť aktivistiek a aktivistov z kvír prostredia, ktorí sa tak mohli pustiť do organizácie aktivít pre dúhovú komunitu. Ich cieľom bolo v tom čase otvorenie a zviditeľnenie týchto tém v našom priestore.

Aj napriek porevolučnej zmene smerom k európskym hodnotám, boli LGBTI+ a feministické aktivistky a aktivisti tvrdo konfrontovaní s konzervatívnou rétorikou vtedajších politikov. Tomu nepomáhali ani súkromné média, ktoré len posilňovali rodové stereotypy a nerovnosti v spoločnosti.

Slovenský kvír feminizmus bol podobne ako v Českej republike v počiatkoch úzko spätý s tzv. lesbickým feminizmom. Aspekt ako feministická organizácia otvárala kvír témy už od začiatku ich existencie v prvej polovici 90. rokov a to predovšetkým vďaka Anne Daučíkovej a Hane Fabry a ďalším. Tie iniciovali vznik mnohých publikácií, ktoré sa zaoberali útlakom lesbických žien. Tie sú v heteronormatívnej, patriarchálnej spoločnosti stále málo viditeľné a ich potreby prehliadané.

Ďalšie organizácie, ktoré sa angažujú v boji za lepšiu kvír-feministickú budúcnosť na Slovensku patria Nebudeme ticho, Občan, demokracia a zodpovednosť, Fenestra a iné. 

Island

Pozitívnym príkladom spolupráce kvír a feministických hnutí v rámci Európy je Island, ktorý sa od roku 2009 drží na vrchole rebríčka v odstraňovaní rodových nerovností. Nedá sa povedať, že „boj je vyhratý“, islandská spoločnosť stále pokračuje v ceste za rovnosťou nielen pre ženy, ale aj pre LGBTI+ komunitu a každého člena spoločnosti. Napriek tomu, že momentálne je Island pre kvír ľudí vysnívanou krajinou, nebolo tomu tak vždy.

Situácia sa za posledných 20 rokov postupne zlepšovala a zásadný krok vpred nastal návrhom zákona, na ktorom sa podieľala premiérka Katrín Jakobsdóttir. Tento zákon umožňuje tzv. „právo na sebaurčenie transrodových osôb“ (zákon vstúpil do platnosti v roku 2019). Tým sa značne zjednodušil celý proces tranzície a zlepšil prístup k zdravotnej starostlivosti pre transrodové osoby. Island sa tak stal príkladom pre zvyšok sveta. To by však nebolo možné bez podpory feministickej islandskej scény, ktorá aktívne desaťročia podporuje kvír témy (práva transrodových osôb nevynímajúc). Návrh zákona teda privítali ako dôležitý krok k rovnosti.

Podľa predsedníčky národnej islandskej LGBTI+ organizácie Samtökin´78 je táto legislatívna zmena kľúčová aj z hľadiska feminizmu. Transfóbia má podľa jej slov hlboké korene v zastaraných rodových normách a mizogýnii. Práve schválenie tohto zákona je jasným odkazom spoločnosti, že každý jednotlivec má na Islande možnosť definovať a žiť svoju rodovú identitu bez predsudkov. To prináša prospech všetkým, nie len transrodovým osobám. 

Podobne ako kedysi feministické hnutie, aj LGBTI+ osoby sa dnes snažia byť viditeľné a vypočuté. Na Islande sa tieto dve hnutia miestami zlučujú, inokedy dopĺňajú. Práve to je dôvodom, prečo je islandské LGBTI+ hnutie tak úspešné, bojuje totiž bok po boku s feministickým hnutím, ktoré je pre nich veľkým zdrojom inšpirácie a sily. 

Ukrajina

Hoci situácia LGBTI+ komunity nebola v Ukrajine, post-sovietskej krajine, nikdy ideálna, po začiatku ruskej invázie sa značne zhoršila. To však ešte viac zocelilo organizácie, ktoré sa snažia pomáhať na všetkých úrovniach.

Mimovládna organizácia Sfera patrí medzi tie, ktoré sa na Ukrajine venujú právam LGBTI+ ľudí a žien najdlhšie. Feministickú a kvír scénu spájajú v ich komunitnom centre v meste Charkov. Súčasný stav v krajine kvôli vpádu ruských vojsk nie je jednoduchý a zakladateľky organizácie Anna Šaryhina a Vira Černygina musia čeliť častým homofóbnym útokom, ktoré majú žiaľ stupňujúcu sa tendenciu.

Ďalšou organizáciou, spájajúcou feministickú a LGBTI+ agendu, je Insight, ktorú vedie sociologička a aktivistka Olena Chevchenko. Organizácia funguje od roku 2008 a je unikátna tým, že zlučuje transrodové, intersexuálne a feministické otázky. Insight vedie cez videohovory psychologické poradenstvo, taktiež poskytuje krízové ubytovanie a rôzne aktivity súvisiace s aktuálnou vojnovou krízou.

Keď to celkom nefunguje

Posledné roky sa žiaľ v Európe objavuje aj napätie medzi niektorými kvír a feministickým združeniami či osobami. Veľká Británia je toho negatívnym príkladom. Niektoré feministické a LGBTI+ organizácie sa rozchádzajú v otázke ohľadom transrodových osôb. To sa určitou mierou podieľa aj na negatívnych náladách v britskej spoločnosti. V posledných dvoch rokoch bol v prieskumoch zaznamenaný nárast činov z nenávisti voči transrodovým osobám až o 81%. Tento stav nepomáha nikomu, neprináša bezpečnejšie prostredie pre život ani cisrodovým osobám.

WILPF UK, trans-inkluzívna feministická organizácia vidí jedinú cestu britského feministického aktivizmu vo vytvorení spravodlivejšej, bezpečnejšej spoločnosti, v uznaní rozmanitosti, intersekcionality a rovnosti. Debata by mala byť primárne cielená na boj za ľudské práva všetkých, pretože nik z nás nebude slobodný, kým nebudeme slobodní všetci.

Text: Mery Kościuszko

Úvodné foto: Unsplash