Bol*a si sa už otestovať na sexuálne prenosné choroby?
Sexuálne prenosné choroby sú bežnou súčasťou života ľudí, no napriek tomu je tato téma do veľkej miery tabuizovaná, najmä otázka HIV/AIDS. Slovákom a Slovenkám chýbajú veľakrát dostatočné informácie o tom, ako často, kde a prečo by sa mali dať testovať na pohlavné ochorenia.
Porozprávali sme sa Jiřím Pavlátom zo združenia Dom svetla Slovensko, ktorý nám priblížil, ako to funguje v oblasti prevencie a testovania na HIV/AIDS a ďalších sexuálne prenosných chorôb.
Aké sú najčastejšie sexuálne prenosné choroby a aké riziko predstavujú?
Najčastejšími sexuálne prenosnými chorobami sú kvapavka, chlamýdie, syfilis, HIV a hepatitída C a B. Z toho všetky sa dajú vyšetriť a odhaliť krvnými testami, teda až na kvapavku, ktorá sa zisťuje výtermi zo slizníc podľa miesta jej alokácie. Riziká sú rôzne a rozhodne nie zanedbateľné. Pri neliečenom syfilise môže človek prísť o zrak či sluch a dostáť takzvanú neurosyfilis či syfilitickú meningitidu. Pri neliečenej HIV a hepatitíde C je riziko až smrteľné. U HIV prichádza k poslednému štádiu a síce k súboru ochorení známom ako AIDS, ktoré sa končí fatálne, a pri neliečenej hepatitíde C k zlyhaniu pečene a často až k smrti.
Môžem mať sexuálne prenosnú chorobu a nevedieť o tom?
Áno, vzhľadom na to, že viaceré sexuálne prenosné choroby majú veľmi krátke príznakové a potom dlhé bezpríznakové obdobie, je možné žiť so sexuálne prenosnou chorobou i dlhé roky bez toho, aby sme o nej vedeli. Upozorní nás na ňu potom často až začínajúci kolaps organizmu.
Ako často by sa ľudia mali dať testovať na sexuálne prenosne choroby?
V závislosti od ich sexuálneho života a sexuálnych preferencií ideálne aspoň dvakrát až trikrát do roka pri nestálom partnerovi. Pri stálom partnerovi by som sa riadil starým známym dôveruj ale preveruj. Teda preventívne raz ročne.
Kde sa dá otestovať na sexuálne prenosné choroby? Sú tieto testy bezplatné? Ako funguje samotný proces testovania?
Teoreticky by ich malo vedieť urobiť každé pracovisko infekčnej kliniky v danom kraji či okrese. Rozhodne sa na HIV viete testovať na každom regionálnom úrade verejného zdravotníctva a v Bratislave si ich môžete urobiť taktiež v Dome svetla Slovensko. V rámci Domu svetla Slovensko sú testy anonymné a bezplatné. Rýchlotesty sa robia s výsledkami do 10 minút.
Samotný proces testovania je nasledovný: Klient vyplní dotazník, ktorý je postavený tak, aby predtestový pracovník-poradca vedel vyhodnotiť, aké možné riziká klient má (drogy, análny sex, predošlé prekonanie niektorej zo sexuálne prenosných chorôb, časté striedanie sexuálnych partnerov). Na základe vyplneného dotazníku predtestový poradca vie, či je klient vhodný kandidát iba na HIV testy alebo i na iné sexuálne prenosné ochorenia. Potom sa klientovi odoberie krv – pri klasických testoch intravenózne zo žily a pri rýchlotestoch kapilárne z prstu. Pokiaľ ide o rýchlotesty, výsledky sú spravidla do 15 minút. Pokiaľ ide o klasické krvné testy, výsledky bývajú spravidla do 7 – 14 dní v závislosti od spádového miesta.
Čo môžeme robiť, aby sme predišli riziku ochorenia na sexuálne prenosné choroby?
Určite je vždy lepšia prevencia ako liečba, teda myslieť na tento fakt. Prevenciou nemusí byť iba kondóm (tzv. barierová ochrana) či použitie Prep, ale napríklad i partnerská vernosť. Pokiaľ máme väčší sexuálny apetít a partnerov striedame, poprípade sme prívržencami sexpárty a pod., je dobré sa vždy chrániť minimálne Prep, ktorý však chráni iba pred HIV. Ochranu pred ostatnými pohlavne prenosnými chorobami nám poskytne iba kondóm. Pri užívateľoch drog platí zásada „nešérovat nádobičko“, ale mať vlastné. A samozrejme hygiena. U prívržencov chemsex párty sa potom tieto pravidlá spájajú.
Sú kondómy dostatočne efektívnou prevenciou proti prenosu všetkých sexuálnych chorôb?
Kondómy by mali byť dostačujúcou prevenciou. Je však tomu tak iba v prípade, že máme kondóm správne nasadený a že máme vybratý správny druh kondómu, to znamená – veľkosť, hrúbku steny kondómu atď. Ak totiž kondóm tzv. praskne, je to zväčša z dôvodu nevhodného výberu kondómu. Napríklad pri tvrdších sexuálnych praktikách určite volíme kondómy hrubšie, so silnejšími stenami a nie tzv. soft. Je však nutné dodať, že ak máme byť chránený pred sexuálne prenosnými chorobami kondómom, je nutné ho použiť pri všetkých druhoch sexu. V opačnom prípade sa totiž môže stať, že HIV sa síce ubránime, ale pri nechránenom orálnom sexe si domov odnesieme kvapavku.
Ako pristupujú ľudia na Slovensku k testovaniu na sexuálne prenosne choroby?
Žiaľ z vlastnej skúsenosti i skúsenosti známych a kamarátov či skúsenosti klientov musím povedať, že je to na Slovensku zlé. Ľudia sa testovania boja a sú z neho často v strese, čo je zväčša spôsobené aj samotnou atmosférou na testovacích miestach. To má za príčinu to, že veľa ľudí testovanie odkladá a naťahuje jeho časa, hoci s vedomím, že má „za ušami“ a to často na úkor vlastného zdravia. Preto sa v Dome svetla v Bratislave snažíme ukazovať, ako by sa to robiť malo. Byť vľúdni, milí a ochotní a hlavne profesionálni ku klientom.
Majú mladí ľudia na Slovensku dostatočné informácie ohľadom sexuálne prenosných chorôb?
Absolútne nie. Chýba osveta, vzdelanosť a informovanosť a to u detí a mládeže, no aj u odbornej verejnosti a dospelých. To často vedie k bludom a hoaxom, ktoré sú spoločnosťou kŕmené.
Ako by sme mohli zlepšiť prístup mladých ľudí k informáciám o pohlavných chorobách ?
Edukovať ich – a to už od základných školských čias. Priemerný vek prvých sexuálnych experimentovaní u detí v Česku je cca 13 rokov. Na Slovensku toto číslo veľmi vyššie nebude. Vzdelaný človek rovná sa informovaný človek. A ak sme dostatočne informovaný o danej problematike, vieme k nej zaujať správny postoj a tým pádom aj zmeniť prístup, ktorý sme doteraz mali možno chybný.
Ako vnímate prístup spoločnosti k HIV+ ľudom?
Ten sa odvíja od jej vzdelanosti, ktorá je chabá a absolútne nedostatočná. V rámci všetkých dezinformácií a hoaxov, ktoré v spoločnosti prevládajú. Tým pádom je žiaľ prístup spoločnosti k HIV+ ľudom negatívny, ľudia sa ich štítia, boja a pristupujú k nim s obavami. Čo vedie k diskriminácii a často hraničiacej až so šikanou. Či už na pracovisku alebo v zdravotných zariadeniach.
Ak sú najčastejšie mylné predstavy o HIV alebo HIV+ ľuďoch?
Že sú to promiskuitní homosexuáli, ktorí si svoju pozivitu zaslúžia. Že nás môžu nakaziť už len podaním ruky či tým, že použijeme spoločný uterák či zdieľaním spoločnej domácnosti. Mýty o HIV sú napríklad, že sa to týka len homosexuálov, že ho môže dostáť aj v MHD – či bežným spoločenským kontaktom.
Text: Laura Lišková