Byť LGBTI+ nie je proti Bohu

“Nikdy som si takúto orientáciu nevybral, nikdy som o ňu neprosil a nikdy som sa len tak nezobudil a nepovedal si, že som gej. A nikdy si nepoviem, že gejom nechcem byť. Pretože to nemení nič na fakte, aký človek som a budem. Svojou orientáciou som nikomu nikdy neublížil, nikoho neobmedzil a aj napriek tomu som obmedzovaný a je mi ubližované,” píše Adam na svojom Facebooku.

Adam je gej. Má 21 rokov, pochádza z malej obce Ružiná, no už tretí rok študuje v Trnave. Keď sa práve nevenuje škole, trávi čas v prírode, zahrá si volejbal alebo futbal, kreslí či tvorí pomocou grafických programov. Taktiež si popri štúdiu privyrába v Amnesty International Slovensko.

Adamova rodina je silne katolícky založená. Keď vyrastal, bolo samozrejmosťou, že sa každú nedeľu išlo do kostola, modlilo sa pred jedlom alebo pri iných príležitostiach. Adam nepovažuje katolícku vieru za niečo zlé, no podľa vlastných slov necítil, že by ho robila šťastným. 

“Ako malé dieťa (asi 7 rokov) som to veľmi nevnímal. Neskôr som ale začal klásť trochu odpor. Nechcel som do kostola chodiť,” hovorí.

Nútili ho tam chodiť až do birmovky, po ktorej už nemusel. Odpor k viere mu však ešte nejaký čas ostal. Okrem jeho vlastnej negatívnej skúsenosti k tomu sčasti prispel aj postoj cirkvi k LGBTI+ ľuďom. “Prekrúcal som očami, keď niekto v mojom veku hovoril, že chodí do kostola, alebo keď sa vôbec niekto predo mnou začal modliť. Na toto nie som hrdý. Dnes to už vnímam inak,” vysvetľuje Adam. 

Spomína aj jednu svoju dobrú kamarátku, ktorá je veriaca. Pravidelne chodí do kostola a na spovede, prežehnáva sa pred jedlom. Podľa Adama je však kľúčový vzájomný rešpekt. “Verím, že jej to pomáha a pokiaľ neobmedzuje mňa a moje práva, nemám s jej vierou a praktizovaním jej viery najmenší problém. Dokonca by som s ňou aj rád šiel do kostola.”

Približne medzi 10. až 11. rokom života si Adam začal uvedomovať, že niečo v ňom „nie je v poriadku”. Vtedy to ale ešte nevedel presne identifikovať.  Dva roky na to, už vedel, že je gej. “Nejaký čas som sa to snažil potláčať. Hovoril som si, že to je len fáza a po čase to prejde,” vysvetľuje. Po dvoch rokoch boja so sebou tomu Adam nechal voľný priebeh a prijal, že je gej.

V rodine si myslia, že ho to prejde

 “Najbližšia rodina, čo je matka a starká, to neberú najlepšie. Myslia si, že je to len nejaká fáza a veria, že sa čoskoro zmením. Sú tiež presvedčené, že je to kvôli tomu, že som ako malý nemal otca. Viem, že mi nechcú ublížiť, len v sebe prechovávajú tieto naučené hodnoty. Takto to možno berie aj niekto z mojej vzdialenejšej rodiny,” vysvetľuje Adam situáciu. 

Odkedy žije otvorene ako gej, nebol s mnohými rodinnými príslušníkmi v kontakte a tak nevie presne, ako ho vnímajú. Adamov nedávny status, kde upozorňuje na problematiku, ktorej čelia LGBTI+ ľudia, mal ale pozitívne komentáre od členov a členiek blízkej aj vzdialenejšej rodiny. V tomto statuse kritizuje, ako niektorí ľudia aj z Adamovho života odmietajú prijať LGBTI+ ľudí práve na základe viery. 

“Keď čítate správy od najbližších, v ktorých vám posielajú články o tom, že vaša orientácia je ‚proti Bohu‘, zlá alebo vám povedia do očí, že je to satanistické, zvnútra to človeka ničí. Len na základe toho, že dokážem preukázať lásku človeku rovnakého pohlavia, je táto moja časť identity považovaná za chorú, neprijateľnú, neprirodzenú,” píše Adam. 

Upozorňuje, že podobné skúsenosti ako má on, majú aj desiatky ďalších ľudí z dúhovej komunity. “Rešpektujte, chápte a bezvýhradne prijímajte svojich blízkych, ktorí a ktoré sú LGBTI+. Všetko, čo chceme, je cítiť sa bezpečne pri našich najbližších,” píše v závere statusu. 

Oporu v zložitých časoch našiel najmä u priateľa, ktorému je veľmi vďačný. Zázemie má aj medzi kamarátmi a kamarátkami, prijali ho a môže pri nich byť sám sebou. V okruhu známych sa stretáva s úplne inou reakciou ako u príbuzných. “Fakt som sa zatiaľ asi nestretol s odmietnutím alebo nejakými negatívnymi odozvami, za čo som fakt vďačný,” hovorí. 

Príbehy, ktoré menia spoločnosť

Adam kritizoval neakceptovanie LGBTI+ ľudí zo strany veriacich, no nemyslí si, že to je spôsobené čisto vierou, keďže pozná množstvo veriacich ľudí, ktorí kvír ľudí podporujú. “Myslím, že je to skôr na jednotlivcovi. Ako silno dokáže odolávať stereotypom, ako dokáže logicky uvažovať, vidieť súvislosti, do akej miery podlieha ovplyvneniu a podobne,” vysvetľuje svoj postoj. 

Podľa neho by situáciu LGBTI+ ľudí mohli zlepšiť príbehy. “Príbehy ako môj, ale aj mnohých ďalších, ktorým spoločnosť na základe ich orientácie, rodovej identity, preferovanému množstvu partnerských vzťahov alebo hocičomu inému (čo sa v tomto prípade týka LGBTI+) sťažuje život – ako v subjektívnom prežívaní, tak aj v objektívnom, právnom svete,” vysvetľuje.

Verejnú mienku vedia ovplyvniť aj mediálne známe osobnosti a preto sú podľa Adamovho názoru ich vyjadrenia k tejto téme veľmi dôležité. “Napadá mi Ondrej Prostredník, ktorého aktivitu veľmi oceňujem,” hovorí. 

V tejto súvislosti spomína aj rozhovor s politológom Andrejom Findorom v podcaste Teplá vlna, kde Findor hovorí, že okrem mediálne známych osôb môže mienku o LGBTI+ ľuďoch ovplyvniť každý a každá z nás. Adam sa s touto myšlienkou stotožňuje. Myslí si, že všetci môžeme v rámci svojich možností upozorniť na to, keď niekto uráža LGBTI+ komunitu. To je podľa neho prvý krok k zmene.

“Ak toto číta niekto, kto sa niekedy v podobnej situácii ocitol a nezmohol sa na slovo pre rôzne dôvody, je to v poriadku. Nie každý a každá sme na to stavaní. Ľudia by vás mali akceptovať bez ohľadu na to, či na to upozorníte,” dodáva na záver. 

Text: Alex Michelčík

Foto: Barbora Likavská

___

Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!