Levanduľová hrozba alebo ako sa stal odtieň fialovej symbolom kvír vzdoru
Levanduľová fialová je farba historicky spájaná kvír ľuďmi a bojom za práva LGBTI+ ľudí. Nájdeme ju na rôznych symboloch reprezentujúcich kvír identity či ako súčasť vlajok. Ako a prečo sa však práve tento odtieň fialovej stal jedným zo symbolov LGBTI+ hnutia?
Sapfó a jej fialové kvety
História fialovej farby v spojení s LGBTI+ ľuďmi siaha až do antického Grécka, kedy slávna lesbická poetka Sapfó vo svojej lyrike písala o ženách s „fialkovými diadémami“. Žiaľ, z jej tvorby sa zachovali len fragmenty, no kvety – hlavne tie fialové – v nich predstavujú často sa opakujúci motív. Tento jav bol zaznamenaný aj v histórii či literárnej vede.
Rôzne preklady textov Sapfó sa mierne líšia – žena, ktorá je v básni objektom poetkinej túžby a lásky, nosí fialové kvety buď vo vlasoch ako diadém alebo ich má okolo krku ako náhrdelník. Tento poetický obraz viedol po ďalšie stáročia až dodnes k spojeniu fialových kvetov špecificky s lesbickou láskou.
Syntetická fialová, estetizmus a Oscar Wilde
V 19. storočí bolo vynájdené fialové syntetické farbivo, čo malo za následok väčšiu dostupnosť fialovej farby pre bežných ľudí. Fialová, ktorá už nebola tak vzácnou ako predtým, sa veľmi rýchlo dostala do módy – a to nielen tej ženskej.
Koncom 19. storočia si však verejnosť začala túto farbu spájať s homosexualitou. V tomto období vzniklo v Európe umelecké hnutie s názvom estetizmus, ktoré predstavovalo protiklad k „škaredosti“ industriálnej doby a uprednostňovalo vzhľad pred účelnosťou. Podľa estetizmu má byť umenie v prvom rade krásne a existovať pre umenie ako také, než aby malo vyjadrovať myšlienku či plniť nejaký praktický účel.
Estéti boli kritikmi tohto hnutia považovaní za „zženštilých“. Prispela k tomu aj „aféra“ Oscara Wilda, člena hnutia, ktorého homoerotické motívy v diele Obraz Doriana Graya vyvolali v tej dobe „morálny škandál“. Fialová farba spájaná s estetizmom sa tak stala synonymom pre homosexualitu.
Morálna panika
V 30. rokoch 20. storočia sa v Spojených štátoch levanduľová fialová začala spájať s LGBTI+ ľuďmi kvôli Carlovi Sandburgovi, životopiscovi Abrahama Lincolna, ktorý opísal jedno Lincolnove priateľstvo s mužom ako také, ktoré má „levanduľový pruh a škvrny jemné ako májové fialky“. Táto fráza sa veľmi rýchlo stala nadávkou opisujúcou gej mužov.
V 50. rokoch počas studenej vojny a na vrchole zúrivej protikomunistickej kampane senátora Joea McCarthyho prezident Eisenhower vyhlásil, že gejovia a lesby sú hrozbou pre bezpečnosť krajiny. Následkom toho bol „levanduľový strach“ – morálna panika z gejov vo vláde USA, ktorá viedla k ich hromadnému prepúšťaniu zo štátnych služieb a dekáde trvajúcej stigmatizácii. Počas tohto obdobia bolo mnoho kvír ľudí okrem straty práce pre svoju LGBTI+ identitu aj zastrašovaných, obťažovaných a vyšetrovaných. Táto agresívna forma diskriminácie a nenávisti však mala aj neplánovaný účinok, keď svojím spôsobom pomohla podnietiť hnutie za práva LGBTI+ ľudí.
Prvým človekom, ktorého príbeh boja proti svojmu prepusteniu bol zdokumentovaný, bol astronóm Frank Kameny, ktorého pre kvír identitu vyšetrovali v roku 1957. Svojou situáciou poukázal na diskrimináciu určitej skupiny ľudí len pre ich sexuálnu orientáciu, čo vnímal ako porušenie občianskych práv. Z jeho snahy získať naspäť svoje zamestnanie sa nakoniec stal celoživotný boj za práva LGBTI+ ľudí.
Levanduľová hrozba
Hnutie za LGBTI+ práva si levanduľovú farbu osvojilo ako symbol vzdoru v roku 1969 iba mesiac po Stonewallských nepokojoch na pochode „gay power”, kedy aktivistky a aktivisti účastníctvu rozdávali fialové šerpy a pásky na rameno. V tom istom roku prezidentka Národnej organizácie žien Betty Friedan označila lesby za „levanduľovú hrozbu“, ktorá ohrozuje hnutie za práva žien. Pod jej vedením sa organizácia snažila dištancovať od lesbických tém a zo svojich aktivít vynechávala lesbické organizácie a aktivistické skupiny.
Odpoveďou na toto diskriminačné stanovisko bol vznik neformálnej aktivistickej skupiny, ktorej členky si tento výraz prisvojili a použili ho ako svoj názov. „Lavender menace“ alebo „Levanduľová hrozba“ združovala hlavne lesbické ženy a členky Gay Liberation Front (GLF) a Národnej organizácie žien. Neskôr sa premenovali na Radicalesbians a postupne združovali viaceré lesbické a feministické organizácie a skupiny nielen v USA.
Levanduľový nosorožec a ďalšie symboly
V roku 1974 – len pár rokov po vzniku „Lavender menace“ prišli v rámci reklamnej kampane Gay Media Action v Bostone kvír aktivisti Bernie Toale a Daniel Thaxton so symbolom Levanduľového nosorožca. Na Bostonskom Pride v tom istom roku mali ľudia na sebe tričko a odznaky s jeho podobizňou a súčasťou sprievodu bol aj papierový nosorožec v životnej veľkosti.
Autorstvá kampane považovali nosorožca za nepochopené zviera a práve preto bol zvolený ako symbol kampane. Levanduľová farba však v tomto prípade údajne nemala až taký súvis s jej historickým spojením s kvír hnutím a podľa slov autorstiev „farba vznikla zo zmesi ružovej a modrej, symbolického spojenia mužského a ženského“.
Tak či onak, táto farba je spájaná s LGBTI+ ľuďmi v rôznych obdobiach a kontextoch – pozitívnych aj negatívnych. Od fialových kvetov v poézii Sapfó cez šerpy na pochode v roku 1969 až k fialovému pruhu v bisexuálnej vlajke – levanduľová farba dnes neodmysliteľne patrí k symbolom kvír vzdoru a kvír lásky.
Autorstvo: Alex Michelčík
Titulná fotografia: Lavender Menace, 1970, Diana Davies