Drag kings, drag queens a stručná história dragu

Drag je forma performatívneho umenia, ktorej najvýraznejším prvkom je imitácia alebo paródia rodového prejavu. Pre drag queens, drag kings a ďalšie drag umelectvá drag často predstavuje nielen umelecký prejav, ale aj spôsob pre sebavyjadrenie alebo experimentovanie s vlastnou rodovou identitou. Dnes je drag neodmysliteľnou súčasťou kvír kultúry a jeho korene siahajú až do konca 19. storočia.

Crossdressing bol súčasťou umeleckých prejavov mnohých kultúr. Najznámejšími príkladmi sú antické, renesančné anglické, čínske alebo japonské divadlo. Tu však ešte nemôžeme hovoriť o dragu tak, ako ho poznáme dnes. V minulosti bolo často zakázané alebo spoločensky neakceptovateľné, aby ženy hrali v divadle (aj keď poznáme aj prípady, kedy ženy hrali mužské postavy).  Preto bolo nutnosťou, aby ženské postavy hrali muži.

Za počiatky moderného dragu sú považované undergroundové drag bály, ktoré boli súčasťou LGBTI+ kultúry koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Kvôli stigmatizácii a kriminalizácii crossdressingu a kvír identít sa to však nedá určiť úplne presne, pretože tieto bály organizovali hlavne černošské a latinskoamerické umelectvá v tajnosti.

Pôvod slova drag tiež nie je úplne jasný. Podľa muzikologičky a drag umelkyne Lady J. bol tento termín v kontexte crossdressingu v umení prvýkrát použitý vo viktoriánskom Anglicku v 60. rokoch 19. storočia, keď Ernest Boulton z dua Boulton and Park takto opísal svoj vlastný akt. Približne v rovnakom období boli v USA populárne minstrel shows, v ktorých bieli herci predvádzali rasistické karikatúry afroameričanov s použitím blackface. Populárnou ženskou postavou bola tzv. „yaller“, ktorú tiež stvárňovali bieli mužskí herci.

V populárnej kultúre sa od 80. rokoch 19. storočia v divadle v štýle Vaudeville začalo s impersonáciou elegantnej, krásnej a štíhlej bielej ženy, čo sa neskôr stalo populárnym aj v ére nemého filmu. Tento ideál krásy sa neskôr pretavil aj do undergroundových drag bálov a práve kvôli tomu boli ľudia inej ako bielej farby pleti vylučovaní. Začali si teda organizovať vlastné bály.

William Dorsey Swann ako prvá „Queen of Drag“

Aj keď niektoré zdroje uvádzajú, že takéto bály sa v New Yorku konali už v 60. rokoch 19. storočia, za prvé zdokumentované bály považujeme tanečné párty, ktoré od roku 1882 vo Washingtone organizoval William Dorsey Swann. Swan sa narodil do otroctva, pôsobil ako aktivista a bol prvým, kto sa označoval ako „queen of drag“. Skupina ľudí, ktorí sa zúčastňovali bálov v jeho dome, pozostávala z „predtým zotročených ľudí a rebelujúcich drag queens“. Nazývali sa House of Swann.

Jeho príbeh sa dostal do širšieho povedomia v roku 2005, keď historik Channing Joseph našiel v denníku The Washington Post správu z roku 1888 o policajnej razii v Swanovom dome počas jedného z bálov. Podľa správy mali hostia oblečené šaty a súťažili v cakewalk –  tanci podobnom vogue, pričom napodobňovali a parodovali majiteľov plantáží.

Swan počas razie zabraňoval vstupu polície do domu, čo umožnilo niektorým z hostí utiecť. Toto predstavuje jeden z prvým známych prípadov „násilného“ odporu v mene boja za práva kvír ľudí. Bály v Swanovom dome boli zároveň dôležitými v kontexte boja za právo kvír ľudí zhromažďovať sa. 

Swan a dvanásť ďalších ľudí bolo zatknutých. Keďže sa tento prípad dostal do novín, kvôli publicite bolo naďalej ťažké organizovať bály v tajnosti tak ako predtým. Napriek tomu sa konali. V roku 1896 bol opäť zatknutý a strávil 10 mesiacov vo väzení. V tomto období napísal aj prezidentovi Groverovi Clevelandovi a žiadal ho o oslobodenie, čo mu bolo odmietnuté.

Harlemská renesancia a rozvoj ballroom kultúry

Ballroom kultúra v New Yorku začala značne rozvíjať začiatkom 20. storočia počas Harlemskej renesancie, ktorá predstavovala oživenie afroamerickej kultúry, umenia, politiky a vedy, a bola sústredená v Harleme v New Yorku počas 20. a 30. rokov 20. storočia.

Bály sa postupne začali organizovať aj v ďalších mestách, ako napríklad Chicago, New Orleans, Baltimore alebo Philadelphia. Ballroom kultúra mala byť bezpečným a akceptujúcim priestorom pre kvír ľudí, no aj tu bol výrazne prítomný ideál bielej ženy a ľudia inej ako bielej farby pleti boli vylučovaní. Zúčastniť sa a súťažiť mohla akákoľvek drag queen, no očakávalo sa, že bude mať svetlý make-up – hlavne ak chcela vyhrať.

Černošské a latinskoamerické umelectvá si polovici 20. storočia ako reakciu na rasizmus v ballroom kultúre začali organizovať vlastné bály, ktoré boli základom pre ballroom a drag tak, ako ich poznáme dnes. Ľudia si začali zakladať tzv. „houses“ – tento názov odkazoval na módne domy a zároveň predstavovali aj skutočný domov a komunitu.

V 50. rokoch sa taktiež rozšírilo používanie pojmu drag queen a spočiatku mal dva významy. Označoval ľudí, ktorí robili drag ako umenie, či už matérsky, alebo profesionálne. Druhým významom bolo označenie mužov (alebo ľudí, ktorých spoločnosť čítala ako mužov), ktorí nosili ženské oblečenie aj na verejnosti, čo bolo v tom čase ilegálne.

Drag kings

Výraz drag king sa prvýkrát objavil v roku 1972, no impersonácia mužov či performancia mužskej rodovej identity má oveľa dlhšiu históriu. Prvé zmienky o ženách stvárňujúcich mužské postavy v divadle pochádzajú z Číny z obdobia dynastie Tang (617-908 n.l.), čo bolo predtým, než bolo ženám zakázané hrať v divadle. Podobné postavy sa často vyskytujú v opere.

Mužské imitátorky vystupovali koncom 19. a začiatkom 20. storočia aj v britských Music Halls, napríklad Vesta Tilley, Ella Shields alebo Hetty King, alebo v americkom Vaudeville. Gladys Bentley, bluesová speváčka, od 20. do 40. rokov 20. storočia tiež vystupovala v mužskom oblečení v New Yorku, Los Angeles a San Franciscu.

Dôležitou osobnosťou, na ktorú nemôžeme zabudnúť, je Stormé DeLarverie, ktorá ako drag king a ako jediná žena účinkovala v skupine Jewel Box Revue v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Bola účastníčkou Stonewallských nepokojov a podľa viacerých zdrojov je považovaná za osobu, ktorá vzburu podnietila, keď sa ju polícia snažila násilne zatknúť. Stormé mala dav povzbudzovať k tomu, aby „niečo urobili“. Nie je úplne jasné, či to bola naozaj ona, pretože niektoré zdroje to považujú za sporné. Ona sama to ale potvrdila a identifikovali ju aj viacerí očití svedkovia.

Drag v minulosti a dnes

Dlhú dobu slovo drag queen označovalo muža, geja, ktorý sa v rámci svojho umeleckého prejavu „prezliekal za ženu“, a drag bol vnímaný veľmi binárne. Ako sa však časom menilo vnímanie rodovej identity či rodového prejavu, aj pohľad na drag postupne upustil od binárneho rámca v prospech definície dragu ako umeleckej formy rodovej performacie, ktorá sa určitým spôsobom venuje téme rodu.

V súčasnosti sa drag dostal aj do mainstreamovej kultúry a to vďaka dokumentárnemu filmu Paris Is Burning či populárnej show RuPaul’s Drag Race. Mnohé výrazy, ktoré pozná moderný slang, sa pôvodne používali na báloch – napríklad „yas“, „work“ alebo „shade“.

Autorstvo: Alex Michelčík