Koniec LGBTI+ aktivizmu v Rusku

Ruský Najvyšší súd 30. novembra 2023 označil organizáciu “Medzinárodné LGBT hnutie” za extrémistickú a zakázal jej činnosť. No z právneho hľadiska táto organizácia neexistuje. Čo to vlastne znamená a aké to bude mať dopady na životy kvír ľudí v Rusku? 

Udialo sa tak po tom, čo ruské Ministerstvo Spravodlivosti podalo na Najvyšší súd žalobu, v ktorej žiadalo postaviť „Medzinárodné LGBT hnutie” mimo zákon. Dôvodom na podanie žaloby, malo byť údajné podnecovanie sociálnych a náboženských nezhôd v ruskej spoločnosti práve touto organizáciou. Avšak bližšie informácie sa nedozvieme – rozhodnutie Najvyššieho súdu ani žaloba nebude dodatočne sprístupnená verejnosti. Okrem toho pojednávanie prebiehalo za zatvorenými dverami, bez prítomností verejnosti a médií. V súdnej sieni nebola prítomná dokonca ani obhajoba (a to aj napriek opakovaným žiadostiam LGBTI+ organizácií), len zástupcovia Ministerstva Spravodlivosti. 

Ako je vôbec možné zakázať organizáciu, ktorá oficiálne neexistuje? 

Valeria Vetoshkina – právnička pôsobiaca v ľudskoprávnej organizácii Department One vysvetľuje, že v Rusku nie je oficiálne registrovaná žiadna takáto organizácia, a neexistuje ani žiadna dokumentácia, ktorá by dokazovala, že „Medzinárodné LGBT hnutie” je jednotný subjekt. 

Kanadský historik a slavista Dan Healey hovorí, že ide o typickú prax ruskej manipulatívnej tvorby zákonov. Ich znenie je účelovo vágne, aby boli vyložiteľné mnohými spôsobmi. To umožňuje ruským úradom stíhať kohokoľvek za akékoľvek aktivity, ktoré by čo i len okrajovo mohli súvisieť s LGBTI+ témou. „Ruské úrady už roky zneužívajú vágnu protiextrémistickú legislatívu na stíhanie kohokoľvek”, potvrdzuje aj A.Chaber – výkonné riaditeľstvo ľudskoprávnej LGBTI+ organizácie ILGA Europe. 

Dva dni pred začatím procesu ruskí LGBTI+ aktivisti a aktivistky stihli oficiálne zaregistrovať organizáciu s názvom „Medzinárodné LGBT hnutie”, dúfajúc, že tým predídu tomu, aby úrady mohli prenasledovať a kriminalizovať nevinných ľudí. Žiaľ, bezúspešne. 

K čomu tento zákaz povedie v praxi? 

Ruské zákony trestajú účasť na aktivitách extrémistickej organizácie väzením až na 12 rokov. Za zobrazovanie symbolov týchto hnutí hrozí trest odňatia slobody na 15 dní a pri recidíve až na 4 roky. Úrady môžu podozrivé osoby zaradiť na zoznam extrémistov a zmraziť ich bankové účty. Zároveň ľudia, ktorí sú na zozname extrémistov, majú zákaz uchádzať sa o verejné funkcie. 

„Kremeľ jedným ťahom pera, aby získal lacné politické body, postavil niekoľko miliónov ľudí mimo zákon a vyhlásil ich za zločincov. Je to hrozné,” povedal Tikhon Dzyadko – šéfredaktor ruskej spravodajskej televízie TV Rain. 

Aké bude mať zákaz dopady na LGBTI+ aktivizmus? 

Riaditeľka Amnesty International pre Východnú Európu a Strednú Áziu – Marie Struthers varuje, že tento rozsudok môže vyústiť do plošného zákazu LGBTI+ organizácií, prenasledovania LGBTI+ aktivistiek a aktivistov, a bude mať ďalekosiahle dôsledky na porušovanie práv – napríklad práva na slobodu zhromažďovania, prejavu, či nediskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Ovplyvní nespočetne veľa ľudí a následky budú katastrofálne. Upozorňuje tiež na hrozbu, že dôjde k legitimizácii úplne novej úrovne násilia voči LGBTI+ ľuďom. 

Zákaz nadobudne oficiálne platnosť 10. januára 2024, no perzekúcie a dôsledky prišli okamžite po rozhodnutí Najvyššieho súdu. Len pár dní po rozhodnutí boli pod zámienkou kontroly drog zaznamenané razie v moskovských, petrohradských a jekaterinburgských baroch a kluboch, ktoré zvyknú navštevovať LGBTI+ ľudia. Polícia im neoprávnene kontrolovala a fotografovala identifikačné doklady, pričom museli ležať tvárou k zemi. Podľa expertstva OSN ide o jasnú snahu o zastrašovanie LGBTI+ ľudí a vyvolanie paniky v komunite. 

Aktivistická skupina DELO, ktorá v Rusku zastupovala LGBTI+ ľudí v súdnych sporoch už oznámila ukončenie činnosti. Rovnako právničky a právnici, ktorí obhajujú LGBTI+ ľudí urýchlene rušia svoje služby. To bude mať za následok, že LGBTI+ ľudia, ktorých práva boli porušené sa nebudú môcť nijakým spôsobom domôcť spravodlivosti. 

LGBTI+ organizácie ako Center T či Ruská LGBT sieť zvažujú koniec. Tie organizácie, ktoré sa stihli presunúť do zahraničia v činnosti pokračujú, no budú nútené časť svojich aktivít obmedziť (napríklad online podporné skupiny pre LGBTI+ ľudí). 

V neposlednom rade táto legislatíva značne sťaží poskytovanie právnej a psychologickej pomoci LGBTI+ ľuďom. Ešte viac rozšíri škodlivé stereotypy, predsudky a dezinformácie, ktoré sa šíria v spoločnosti o LGBTI+ ľuďoch a vyeskaluje atmosféru strachu a násilia.

Ovplyvní zákaz aj LGBTI+ ľudí, ktorí nie sú aktívni v aktivizme? 

Zatiaľ s istotou nevieme povedať, kto môže byť trestne stíhaný, no je veľmi pravdepodobné, že do problémov so zákonom sa môže dostať každý, a to aj mimo LGBTI+ aktivizmu (kvír ľudia, aj spojenci a spojenkyne). Na začatie trestného stíhania stačí napríklad verejne prehlásiť, že LGBTI+ ľudia by mali mať rovnaké práva ako ostatní ľudia v Rusku. Nezákonným sa tiež stáva financovanie aktivít „Medzinárodného LGBT hnutia”. 

Ako podporovateľ môže byť označený prakticky ktokoľvek, kto akokoľvek LGBTI+ organizáciu podporí darom, zdieľaním na sociálnych sieťach, alebo inou formou pomoci. 

Odborníctvo z ľudskoprávnej organizácie Public Verdict píše: „Existujú riziká, že niektoré formy vyhlásení o vlastnej identite možno považovať za nábor alebo zapojenie do aktivít.” Dokonca aj nosenie symbolov ako napríklad dúhová vlajka či stužka na kabáte, môže byť vnímané ako porušenie zákona.

„Polícia bude mať voľné ruky, a bude môcť prenasledovať a stíhať kvír ľudí omnoho viac. Zákaz “propagácie homosexuality” (prijatý v roku 2013) nebol tak explicitne namierený voči jednotlivcom, ako je tento zákon” – hovorí sociológ pôsobiaci na Dublinskej univerzite – Alexander Kondakov. 

Môže dôjsť k ďalším represívnym návrhom zákonov, ktoré budú namierené voči LGBTI+ ľuďom?

Žiaľ, obavy sú na mieste. Ruská Štátna duma 28. septembra schválila v prvom čítaní zákon, ktorý trestá „ospravedlňovanie alebo propagandu extrémizmu” rovnako, ako bolo doteraz trestané verejné vyzývanie k extrémizmu – trestom odňatia slobody na 5 rokov. V praxi by tak človek mohol napríklad za uverejnenie statusu na sociálnych sieťach, v ktorom upozorňuje na nepriaznivú situáciu LGBTI+ ľudí v Rusku, skončiť na 5 rokov vo väzení. 

Prezident Putin 9. novembra podpísal dekrét ochrany tzv. tradičných hodnôt. V tomto dokumente sú LGBTI+ ľudia označovaní ako nepriatelia štátu a apeluje: „Rusko musí urobiť všetko čo je v jeho silách, aby zabránilo tomu, že LGBTI+ ľudia budú mať rovnaké práva ako ostatní obyvatelia.” Z tohto môžeme usudzovať, že perzekúcie a represívne zákony budú pribúdať.

Postihne zákaz aj médiá, ktoré píšu o LGBTI+ ľuďoch? 

Informovanie o čomkoľvek, čo sa týka LGBTI+ ľudí je už teraz samo o sebe náročné. Dôvodom je legislatíva z roku 2013, ktorá zakazuje „propagáciu homosexuality” u detí a mladistvých. Minulý rok došlo k rozšíreniu znenia tohto zákona, ktorý aktuálne okrem detí a mladistvých (ako cieľovej skupiny) zakazuje akékoľvek zmienky o LGBTI+ ľuďoch v rámci celej spoločnosti. Médiám tak hrozí pokuta do výšky 400 000 rubľov (približne 4 tisíc eur). 

Po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu sa situácia ešte zhorší – blogerky, influenceri či novinárky budú musieť pri každej zmienke o LGBTI+ ľuďoch uviesť, že LGBTI+ hnutie bolo vyhlásené za extrémistickú organizáciu. Ak tak neučinia, sú trestne stíhateľní. 

Zákon tiež zakazuje pod hrozbou pokuty milión rubľov (asi 10 200 eur) a pozastavenia mediálnych aktivít na tri mesiace, šírenie tzv. extrémistických materiálov (čo si máme pod tým predstaviť bude jasné, až keď prebehne zopár súdnych konaní). 

Akú správu sa snaží vláda týmto nariadením súdu, ktoré je namierené voči LGBTI+ ľuďom vyslať ruskej spoločnosti? 

Kriminalizácia LGBTI+ aktivistiek, aktivistov či kohokoľvek, kto s kvír ľuďmi sympatizuje nie je ojedinelá aktivita ruského štátneho aparátu. Nadväzuje na sériu represívnych zákonov, ktoré Rusko postupne schvaľuje od roku 2013. Avšak situácia sa rapídne zhoršila po začiatku invázie na Ukrajine vo februári minulého roka. 

Yan Dvorkin, aktivista a psychológ z organizácie Center T, ktorý momentálne žije v zahraničí vysvetľuje, že Putin účelovo vytvára z LGBTI+ ľudí tzv. obetných baránkov, na ktorých je ľahké vybiť si hnev a frustráciu z toho, že vojna na Ukrajine sa nevyvíja celkom podľa predstáv. Zámerne vykresľuje kvír ľudí ako hrozbu a následne postupne legitimizuje systémové nástroje ako túto fiktívnu hrozbu zo spoločnosti eliminovať.

Túto stratégiu potvrdzuje výrok podpredsedu ruskej Štátnej dumy – Petra Tolstoja, ktorý povedal: „LGBT to nie sú nejakí nešťastní gejovia a lesby, proti ktorým sa Rusko rozhodlo bojovať. Je to dobre organizovaný a naplánovaný projekt na podkopanie tradícií spoločnosti zvnútra. Sodomia je hriech a pravý opak tradičných hodnôt. A sodomia v peknom balení nie je nič iné ako atraktívny produkt navrhnutý tak, aby dosiahol svoj cieľ. Všetko ostatné je zásterka. Zákon, ktorý bol prijatý minulý rok, zakazujúci LGBT propagandu, odrezal mnohé chápadlá tohto monštra. Aj keď to nie sú len chápadlá, ktoré treba zničiť, ale celé monštrum.” 

Rusko a ľudskoprávne záväzky

Rusko sa z roka na rok výrazne vzďaľuje od záväzkov, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných dohovorov a zmlúv. Preukázateľne porušuje mnohé práva LGBTI+ ľudí a podľa komisárky Rady Európy pre ľudské práva Dunje Mijatović, je toto rozhodnutie vážnym útokom nielen na LGBTI+ ľudí, ale aj na tých, ktorí bránia ich ľudské práva. Zároveň to LGBTI+ aktivizmus odstrihne od akejkoľvek spolupráce s medzinárodnými spojeneckými ľudskoprávnymi organizáciami. „Tento postoj je v rozpore so základným princípom, že všetci ľudia sa rodia rovní v právach a dôstojnosti. Skutočný extrémizmus je zákaz verejnej existencie  LGBTI+ ľudí”, povedala. 

V rebríčku Rainbow Europe, v ktorom organizácia ILGA Europe vyhodnocuje stav práv LGBTI+ ľudí v jednotlivých krajinách Európy a Ázie, sa Rusko nachádza na 46. mieste z celkového počtu 49 krajín a je pravdepodobné, že po nadobudnutí platnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu sa prepadne na poslednú 49. priečku, ktorá aktuálne patrí Azerbajdžanu. 

To všetko sú vážne dôvody, prečo je dnes viac ako inokedy potrebné podporovať kvír ľudí žijúcich v Rusku, no kvôli tamojšej legislatíve je možností podpory veľmi málo. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva už vyzvala členské štáty, aby všetkými dostupnými možnosťami zabezpečili bezpečnosť obrankýň a obrancov ľudských práv LGBTI+ ľudí v Rusku – a to vrátane udeľovania dlhodobých humanitárnych víz či prístupu k azylovým konaniam. 

Pripravil: Manu Kościuszko 

https://www.hrw.org/news/2023/11/30/russia-supreme-court-bans-lgbt-movement-extremist
https://time.com/6342383/russias-court-ban-of-the-lgbtq-movement/
https://www.washingtonpost.com/world/2023/11/30/lgbt-russia-movement-extremist-banned/
https://news.un.org/en/story/2023/12/1144522
https://meduza.io/en/cards/russia-has-banned-the-so-called-international-lgbt-movement
https://www.coe.int/en/web/commissioner/-/russia-decision-to-label-the-international-lgbti-movement-as-extremist-is-a-grave-attack-against-lgbti-people-and-human-rights-defenders