Na sklonku PRIDE mesiaca vám v knižnom klube Kvír Výr ponúkame tipy na 4 knihy, ktoré odhaľujú pestrú, aj keď miestami temnú históriu LGBTI+ hnutia. Ak vám minulý rok ušlo naše I. „historické“ vydanie, nájdete ho tu.
Domi predstaví knihu, ktorá čitateľstvu odhalí „ako to všetko okolo LGBTI+ hnutia začalo“.
The Stonewall Riots: Coming Out in the Streets – Gayle Pitman
Priznám sa, že históriu Stonewallských nepokojov som veľmi nepoznala. Okrajovo som vedela, že práve vďaka nim je jún považovaný za PRIDE mesiac. Ak ste na tom podobne, The Stonewall Riots: Coming Out in the Streets určite stojí za prečítanie. A hoci nezvyknem čítať literatúru faktu, musím povedať, že táto kniha ma zaujala nielen svojím obsahom, ale aj spracovaním.
Okrem faktografického textu, ktorý je obohatený aj o niekoľko výpovedí ľudí, ktorí boli svedkami nepokojov, v nej nájdete aj rôzne útržky z novín, fotografie z toho obdobia, policajnú správu z osudnej noci či mapu prvého PRIDE pochodu pri príležitosti prvého výročia protestov.
Kniha The Stonewall Riots sa nezameriava len na samotné nepokoje. Ponúka nám tiež obraz spoločenskej situácie LGBTI+ ľudí pred samotnými nepokojmi. Vďaka tomu vieme lepšie pochopiť, ako ich dlhoročné potláčanie práv viedlo k vzbure, ktorá sa odohrala 28. júna 1969. Kniha sa tiež venuje tomu, čo nasledovalo po protestoch a aký význam majú udalosti z tejto noci dodnes.
Jedným z dôležitých odkazov knihy je aj pripomenutie, že boj za práva LGBTI+ ľudí má od konca stále ďaleko. Hoci sa za tie roky situácia ohľadom ich práv v mnohých krajinách zlepšila, stále existujú štáty, kde byť kvír je niekedy až život ohrozujúce.
Kniha, ktorú si vybrala naša nová členka Mary, otvára temnú a často prehliadanú kapitolu LGBTI+ histórie v Európe – obdobie nacistického Nemecka a deportácie do koncentračných táborov.
Cesta růžového trojúhelníku – Rudolf Brázda, Jean-Luc Schwab
Rudolf Brázda sa narodil v roku 1913 v nemeckom pohraničí. Cesta růžového trojúhelníku dokumentuje jeho skromný pôvod a slobodu, s akou prežíval svoju mladosť a život po vojne.
Brázdovi rodičia boli Česi, čo z neho v tom čase pred zákonom robilo Čechoslováka, vychovávaný bol však v nemecko-jazyčnej kultúre. V roku 1937 bol prvý raz stíhaný a odsúdený za to, že bol gej. Krátko po odpykaní trestu bol vyhostený do „svojej“ vlasti, kde bol cudzincom a neovládal jazyk. Druhé odsúdenie v roku 1941 však Rudolfa viedlo z väzenia až do koncentračného tábora.
Jean-Luc Schwab zasadzuje Rudolfovu osobnú výpoveď do širšieho historického kontextu – približuje, ako boli ľudia väznení pre svoju sexuálnu orientáciu či rodovú identitu a označovaní ružovým trojuholníkom. Tvorí tak pre čitateľstvo plastický obraz doby, v ktorej Rudolf žil.
Napriek hrôzam, ktoré ho v živote postretli, bolo pre mňa neuveriteľne zaujímavé a obohacujúce čítať o tom, ako slobodne Rudolf spolu s celou svojou kvír priateľskou bandou v 30. rokoch žili. Kniha je tiež dôležitým svedectvom, nakoľko sa o nacistickej perzekúcií kvír ľudí celé desaťročia mlčalo a sám Rudolf o svojej skúsenosti verejne vypovedal až v roku 2008.
Upozornenie: Kniha je písaná archaickým, neinkluzívnym jazykom
V rovnakej téme ako Mary ostáva aj Maňu. Kniha, ktorú odporúča, zviditeľňuje ďalších kvír ľudí, ktorí prežili perzekúciu za čias nacizmu.
Oni. Osudy kvír ľudí počas II. svetovej vojny – Joanna Ostrowska
OZ Kapitalks prichádza s prekladom výnimočnej knihy, ktorá sa pohybuje na pomedzí historickej reportáže a monografie. Autorka Joanna Ostrowska sa podujala na dôležitú misiu. Dáva hlas tým, ktorých je počuť najmenej – zabudnutým obetiam nacizmu – kvír ľuďom.
Ostrowska nám v knihe Oni jasne pripomína, aké desivé a tragické sú dôsledky toho, keď sa väčšina chce „ochrániť” pred menšinou. Oni boli považovaní za sexuálnych predátorov, pedofilov, asociálov či kriminálne živly a ich príbehmi sa preto celé dekády nik nezaoberal. Spoločnosť ich dlhú dobu vlastne ani nepovažovala za obete nacizmu.
Kniha síce vyšla v Poľsku v roku 2021 – období otvorene homo a trans-negatívnej vlády a navyše bez finančnej podpory univerzity (o ktorú sa autorka opakovane uchádzala), no napriek tomu získala prestížne knižné ocenenie Nike a pozornosť nielen poľského čitateľstva.
Ostrowska s výskumom kvír ľudí a ich minulosti nekončí a keďže nachádza stále nové materiály, v každom ďalšom vydaní knihy pridá niečo navyše. To slovenské je v poradí tretie a je zatiaľ najprepracovanejšie.
Peťa ani pre tento mesiac neopúšťa „komiksy“ a odporúča knihu, ktorá ulahodí nielen vašej túžbe po informáciách, ale aj vašim očiam.
Queer: A Graphic History – Meg-John Barker, Jules Scheele
Queer: A Graphic History je grafický sprievodca kvír históriou a teóriou, ktorý je prístupný širokému spektru čitateľstva vďaka jednoduchému jazyku a pútavým ilustráciam.
Meg-John Barker, odborníctvo v oblasti psychológie, v spojení s ilustrátorom Jules Scheele v knihe skúmajú rôzne významy slova „queer“ a predstavujú dôležité udalosti z histórie LGBTI+ hnutia a osobnosti, ktoré formovali kvír teóriu. Dozviete sa tiež, ako niektoré z kľúčových konceptov kvír teórie ovplyvnili kultúru, biológiu či sexuológiu.
Grafické spracovanie umožňuje čitateľstvu ľahšie porozumieť komplexným myšlienkam a teóriám v témach sexuálnej orientácie, rodovej identity, diskriminácie, aktivizmu atď. Queer: A Graphic History ponúka osviežujúco originálny pohľad na rozmanitosť ľudských skúseností, krásu kvír existencie a proces boja za rovnoprávnosť.
Knihu nájdete aj v knižnici v Prizme, kde si ju môžete bezplatne požičať.
Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. V talóne ich máme ešte nespočetné množstvo a nevieme sa dočkať, kým vám ich predstavíme.
Podporiť nás môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac
Titulná foto: Boston Globe/Getty Images
Pripravili: Manu Kościuszko, Petra Kmecová, Dominika Hrabeková a Mary
